Kapacita záchranného fondu eurozóny má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 mld. eur. Štvornásobné navýšenie dostupných zdrojov má zabezpečiť kombinácia nákupov nových dlhopisov problémových krajín prostredníctvom účelovo zriadenej investičnej spoločnosti a programu čiastočného poistenia nových dlhov

Summit EÚ priniesol zhodu na kľúčových opatreniach, ktoré majú utlmiť dlhovú krízu v eurozóne. Najdôležitejším výsledkom rokovaní, ktoré trvali do skorých ranných hodín, je súhlas bánk s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o 100 mld. eur. Kapacita záchranného fondu eurozóny (EFSF) má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 mld. eur zo súčasných 440 mld. eur. Lídri eurozóny sa ďalej dohodli, že banky budú musieť posilniť svoj kapitál. Európsky fond finančnej stability (EFSF) si ponechá rezervu 250 až 275 mld. eur na programy pre Grécko, Írsko, a Portugalsko. Štvornásobné navýšenie dostupných zdrojov má následne zabezpečiť kombinácia nákupov nových dlhopisov problémových krajín prostredníctvom účelovo zriadenej investičnej spoločnosti a programu čiastočného poistenia nových dlhov.

„Sme presvedčení, že budeme konať veľmi flexibilne, aby sme ochránili euro a zabránili rozšíreniu krízy,“ povedala po summite nemecká kancelárka Angela Merkelová. Cieľom je, aby úverová kapacita záchranného fondu s využitím pákového efektu vzrástla štvor- až päťnásobne, teda na „zhruba 1 bilión eur,“ potvrdila Merkelová.

Posilnený EFSF má presvedčiť trhy, že eurozóna dokáže zvládnuť potenciálne problémy s obsluhou verejných dlhov Španielska a Talianska. Kapacitu rozšíreného fondu definitívne určia výsledky rokovaní ministrov financií eurozóny s investormi. Posilnenie EFSF počíta s dvoma základnými modelmi, o ich konkrétnom nasadení majú rozhodnúť ministri financií do konca novembra.

Prvý model ponúkne investorom do nových dlhopisov krajín, ako je napríklad Španielsko, možnosť čiastočného poistenia strát pre prípad platobnej neschopnosti. Podľa skorších medializovaných scenárov by to znamenalo, že za straty z nových úverov poskytnutých konkrétnej krajine by fond investorom ručil napríklad do výšky 20 % alebo 30 %. Druhý model počíta s vytvorením účelovej spoločnosti s úlohou nakupovať dlhopisy ohrozených členských štátov eurozóny, do ktorej by mohli vstupovať zahraniční investori.

„Bez toho, aby sme tieto nástroje niekedy vôbec využili, je veľmi ťažké povedať, čo to naozaj znamená … Dohodli sme sa, že ministri financií do konca novembra predložia rámcové návrhy,“ konštatovala nemecká kancelárka Angela Merkelová.