Od 1. januára budúceho roka by mali mať všetci účastníci pevnej telefónnej siete právo využívať služby alternatívnych operátorov. Končí sa totiž monopol Slovenských telekomunikácií (ST), a. s., na poskytovanie takzvanej verejnej telefónnej služby. O licenciu prejavilo doteraz záujem jedenásť operátorov.
Chýba silný rozhodca
Liberalizácia však zďaleka nie je len o licenciách. Ide o to, aby na Slovensku súčasne s liberalizáciou fungovalo také legislatívne prostredie, ktoré umožní vstúpiť iným operátorom do konkurenčného boja za nediskriminačných podmienok. A tu je kameň úrazu. Neprijatie novely telekomunikačného zákona v auguste tohto roka urobilo v oblasti liberalizácie potenciálnym záujemcom poriadny škrt cez rozpočet. ST tak ostali v rukách všetky esá monopolného postavenia. Jej neprijatím sa totiž nepodarilo posilniť kompetencie TÚ SR, ktorý by mal ako jediný právomoc rozhodovať v sporných otázkach. Najmä tej, ktorá sa týka poplatkov za prepojenie sietí alternatívnych operátorov s už existujúcou pevnou sieťou. ,,Ako si môžeme postaviť náš podnikateľský plán, keď nevieme, koľko budeme Slovenským telekomunikáciám platiť za prístup na sieť,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti GTS Slovakia, ktorá je jedným z uchádzačov o licenciu. Dôsledky nedostatočných kompetencií pociťujú aj v TÚ SR. Hovorca TÚ SR Roman Vavro hovorí: ,,Telekomunikačný úrad nemôže vstupovať do rokovaní o prepojení sietí, schvaľovať a ani posudzovať cenu za prepojenie. Zmluvné strany dokonca nie sú povinné predkladať nášmu úradu zmluvy o prepojení. Nevyplýva im to ani zo zákona, ani z licencie. Telekomunikačný úrad môže zasahovať len v situáciách, ak by išlo o zmluvu, ktorej prevádzkové podmienky by obmedzovali konkurenciu.“
A je tu ešte jeden závažný problém. TÚ SR je financovaný z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zároveň akcionárom ST. Ide teda nepochybne o konflikt záujmov. R.Vavro v tejto súvislosti dodáva: „Túto skutočnosť sami kritizujeme už niekoľko rokov. Žiaľ, na ministerstve financií sme neuspeli. S odtrhnutím od takého spôsobu financovania sa uvažuje až v roku 2004, po prijatí zákona o elektronických komunikáciách.“
Udeľovanie licencií mešká
Rovnaký názor na nedostatok právomocí TÚ SR má celá Asociácia telekomunikačných operátorov (ATO). Jej predseda Vladimír Ondrovič pre PROFIT povedal: ,,Od prvého januára liberalizácia trhu neprichádza do úvahy. A nielen kvôli telekomunikačnému zákonu a kompetenciám TÚ SR. Celý proces vydávania licencií mešká. Ich udelenie bude najskôr koncom novembra, teda mesiac pred ukončením monopolu Slovenských telekomunikácií. Až potom bude možné začať rokovania o prepojení sietí medzi licencovanými operátormi a Telecomom. Slovenské telekomunikácie sa, samozrejme, samy nehrnú k rokovaciemu stolu. Prax z okolitých krajín jasne hovorí, že monopolný operátor robí obštrukciu do poslednej chvíle. Predpokladám, že aj v našom prípade bude snaha natiahnuť rokovania čo najdlhšie, a nakoniec sa tak či tak nedohodneme.“
Posledný vývoj v konaní ST len potvrdzuje jeho slová. Náš jediný operátor totiž bez súhlasu TÚ SR prezentoval doplnok k Všeobecným obchodným podmienkam, v ktorom svojim klientom zamedzuje voľbu alternatívneho operátora v prípade, ak využívajú niektorý z voliteľných zvýhodnených programov – ST Mini alebo ST Maxi. Niet teda pochýb, že s liberalizáciou sa ST nebudú dobrovoľne ponáhľať a že ich názor na právny rámec liberalizácie je celkom odlišný.
Hovorkyňa ST Gabriela Nemkyová v tejto súvislosti uviedla: ,,Súčasný zákon o telekomunikáciách obsahuje všetky paragrafy potrebné na zabezpečenie úplnej liberalizácie, vrátane určenia ceny za prepojenie, ktorá môže byť založená len na ekonomicky oprávnených nákladoch.“
Vladimír Ondrovič sa domnieva, že oprávnenosť ceny za prepojenie môže posúdiť len a len TÚ SR za predpokladu, že má na to nielen kompetencie, ale aj potrebné nástroje, teda model na výpočet nákladovej ceny. Ten ale náš TÚ SR nemá.
Naopak, ST podľa slov hovorkyne tvrdia, že „súčasný platný zákon dáva regulátorovi dostatočné nástroje na rozhodovanie o podmienkach prepojenia, ale ešte predtým dáva priestor samotným operátorom na vlastnú dohodu. V prípade, že dohoda nie je úspešná, svoju úlohu prevezme regulátor.“
Takýmto svojským výkladom sa však môžu rokovania neúmerne predlžovať.
Len na papieri
ST súčasná legislatíva doslova rozmaznáva a chráni ich sieť pred „votrelcami“. Zdá sa teda, že liberalizáciu budeme mať od 1. januára 2003 naozaj len na papieri a napriek všetkým „potrebným paragrafom“ budú naše peniaze za verejnú hlasovú službu aj naďalej plynúť do jediného vrecka.
Uchádzači o verejnú hlasovú službu
Aliatel Slovakia, s. r. o., Bratislava
ConnSpec Telekom, s. r. o., Bratislava
Dial Telecom, a. s., Bratislava
Energotel, a. s., Bratislava
eTel Slovensko, s. r. o., Bratislava
GTS Slovensko, s. r. o., Bratislava
M.B.C., s. r. o., Bratislava
Nextra, s. r. o., Bratislava
PosTel, a. s., Bratislava
ViaPVT, a. s., Bratislava
Železnice SR – odštepný zákon Železničné telekomunikácie
Zdroj: Telekomunikačný úrad SR