ČLÁNOK




Lepšie hospodárenie bánk – na účet daňových poplatníkov
5. novembra 2000

Ekonomické správy sa počas uplynulého prerušeného pracovného týždňa koncentrovali najmä na podnikovú sféru. Viaceré významné podniky oznámili svoje deväťmesačné výsledky. Výsledky väčšinou ukazujú zlepšenie hospodárenia, najmä pri spoločnostiach, ktoré mali vlani výrazné problémy. Týka sa to najväčších slovenských bánk VÚB a SLSP, ale aj rafinérie Slovnaft, ktoré za tri štvrťroky 1999 vykazovali dvoj- až trojmiliardové straty a v tomto roku do konca septembra dokázali vytvoriť niekoľkostomiliónové zisky. Avšak reštrukturalizáciu bánk, ktorá sa podpísala na ich návrate do čiernych čísel, zaplatia prostredníctvom rozpočtu všetci občania. O lacnej privatizácii Slovnaftu nehovoriac.

V pondelok ministerka financií Brigita Schmögnerová potvrdila, že o privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky (IRB) prejavil záujem doposiaľ iba jeden investor. Podľa informácií denníka Trend by jediným záujemcom o IRB mala byť hongkonská skupina iRegent Group. Utorok bol pritom posledným dňom na vyjadrenie záujmu o nadobudnutie vlastníckych podielov v IRB. Nedostatočnému záujmu čelí podobne ako IRB aj najmenšia slovenská banka, Banka Slovakia, kde sa počet záujemcov nepodarilo zvýšiť ani predlžovaním privatizačných termínov.

Týždeň zverejňovania výsledkov odštartovali v pondelok Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Hoci vykázali za deväť mesiacov stratu vo výške 1,672 mld. Sk, oproti plánu bola strata miernejšia o 1,203 mld. Sk. V rovnakom období minulého roka evidovali železnice 2,5-násobne vyššiu stratu. Zlepšenie hospodárskeho výsledku železnice dosiahli najmä vďaka vyšším prostriedkom zo štátneho rozpočtu na výkony vo verejnom záujme, podarilo sa ale zlepšiť hospodárenie vo finančnej oblasti. Celkové náklady ŽSR za deväť mesiacov dosiahli 20,842 mld. Sk, čo je medziročný nárast o 2,253 mld. Sk. Na raste nákladov sa podpísalo najmä zdraženie nafty a trakčnej energie. Výnosy ŽSR predstavovali 19,169 mld. Sk, čo je oproti rovnakému obdobiu vlani viac o 4,775 mld. Sk.

Ako v utorok informovala centrálna banka, bežný účet platobnej bilancie skončil obdobie január až august podľa predbežných odhadov s deficitom približne 6,8 mld. Sk. Toto číslo by znamenalo medzimesačný nárast deficitu o 0,2 mld. Sk a medziročný pokles o 26,2 mld. Sk, teda o 79,3 %. Na výšku deficitu vplýval podľa centrálnej banky okrem pasíva obchodnej bilancie vo výške 15,7 mld. Sk tiež negatívny vývoj v ďalších dvoch položkách bežného účtu – v bilancii výnosov a bežných transferov. Na druhej strane v obchode so službami pokračoval trend rastu aktívneho salda, kde prebytok dosiahol 16,3 mld. Sk. Bilancii služieb sa tak už po druhý mesiac za sebou podarilo vykryť deficit obchodnej bilancie.

Národná banka Slovenska tiež zverejnila údaje, podľa ktorých celková hrubá zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky k 31. júlu 2000 predstavovala 11,053 mld. USD, pričom od začiatku roka vzrástla o 534,7 mil. USD. V porovnaní s júnovým tohtoročným maximom však zadlženosť klesla o 400 mil. USD. Po prerátaní vychádza, že každý obyvateľ SR v priemere dlhuje zahraničiu 2 068 USD po hodnote 2 143 USD zaznamenanej v júni.

Keďže streda bola sviatkom Všetkých svätých, vláda zasadala už v utorok a rozhodla o vyčlenení 500 mil. Sk na financovanie infraštruktúrnych prác v priemyselnom parku Záhorie. Projekt výstavby priemyselného parku počíta s vyčlenením 25 hektárov vojenských lesov na vybudovanie infraštruktúry. Cieľom projektu je realizácia investícií v objeme 2,7 mld. Sk, čo by malo zvýšiť produkciu automobilov vo Volkswagene Slovakia na 270 tis. ročne.

Kabinet sa tiež rozhodol demonopolizovať zákonné poistenie motorových vozidiel už od júla budúceho roku a nie od 1. januára 2002, ako sa pôvodne predpokladalo. Koncepcia ráta so vznikom kancelárie poistiteľov ako samosprávneho orgánu, ktorý bude spravovať garančný fond využívaný pri vzniku škôd neznámym vinníkom, alebo v prípade, že vinník nie je poistený. Vzniknúť by mal aj orgán na evidenciu motorových vozidiel.

Aj po sviatočnej strede vo štvrtok pokračovala séria čísel z podnikov. Deväťmesačný zisk Globtelu Bratislava pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) predstavoval 1,891 mld. Sk. Spoločnosť tak prakticky dosiahla hospodársky výsledok vyprodukovaný za celý minulý rok. Výnosy za predaj služieb a mobilných telefónov za obdobie január až september predstavovali 5,374 mld. Sk. Spoločnosť Globtel je jedným z dvoch mobilných operátorov na Slovensku a s počtom zákazníkov na úrovni viac ako 710 tisíc zatiaľ prevyšuje svojho konkurenta EuroTel. V tomto roku investuje Globtel do rozvoja mobilnej infraštruktúry prostriedky v objeme 1,8 mld. Sk.

Skupina Závodov SNP (ZSNP) Žiar Nad Hronom vyrobila do konca septembra tovar za vyše 12 mld. Sk a zaznamenala hospodársky výsledok 929 mil. Sk. Objem výroby je o 1 mld. Sk vyšší ako plán a o 2 mld. Sk ako skutočnosť za rovnaké obdobie minulého roka. Zisk sa zvýšil v porovnaní s plánom o 282 mil. Sk a medziročne zaznamenal rast o 677 mil. Sk. Výroba pritom posilnila medziročne o 23 %, predaj a vývoz o 21 %. Najvýraznejšie sa pod pozitíva podpísal výrobca primárneho hliníka Slovalco.

K číselným informáciám sa pridala aj vláda, resp. ministerstvo financií. Štátny rozpočet SR skončil k 31. októbru s deficitom na úrovni 11,924 mld. Sk, čo predstavuje 66,24 % plánovaného schodku na tento rok. Celkové rozpočtové príjmy dosiahli k ultimu októbra 180,727 mld. Sk. Za desať mesiacov tak dosiahli 98,4 % celoročne plánovanej úrovne. Výdavky štátneho rozpočtu zaznamenali pri objeme 192,651 mld. Sk 95,5-percentné plnenie ročného plánu. Hoci je doterajšie hospodárenie štátu výrazne priaznivejšie ako minulý rok, októbrový deficit vo výške 4,103 mld. Sk zvýšil deväťmesačný schodok rozpočtu o viac o viac polovicu.

V piatok uzavrela podnikové výsledkové informácie najväčšia domáca banka Slovenská sporiteľňa (SLSP). Jej zisk dosiahol za prvých deväť mesiacov 694,325 mil. Sk, pričom zisk z hlavných finančných činností vzrástol medziročne o 1,813 mld. Sk na 4,623 mld. Sk. Vlani koncom septembra evidovala SLSP stratu na úrovni 2,3 mld. Sk. Rovnako ako u VÚB sa na výsledkoch banky odrazilo ozdravenie bankového sektora, v rámci ktorého sa do špecializovaných inštitúcií presunulo vyše 100 miliárd korún pochybných úverov. Výnosy sporiteľne predstavovali na konci septembra 38,987 mld. Sk a v porovnaní s minulým rokom vzrástli o 110,39 %. Bilančná hodnota posilnila o 14,8 % na úroveň 185,552 mld. Sk.

Finančnými trhmi vo svete v piatok zakývala intervencia Európskej centrálnej banky. Vďaka nej slovenská koruna počas piatku posilnila na najsilnejšiu úroveň voči doláru od konca septembra, keď ju díleri kótovali pod úrovňou 50 SKK/USD na 49,570 / 660 SKK/USD. Intervencia bola pre viacerých účastníkov trhu prekvapivá. Euro po intervencii oslabilo a aj domáca mena tak korigovala svoje zisky a v závere týždňa sa dolár obchodoval na 50,250 / 350 SKK/USD.

Protimonopolný úrad SR v piatok rozhodol, že schvaľuje vstup U.S. Steel do oceliarskych aktivít VSŽ. Rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, je však pravdepodobné, že VSŽ ani U.S. Steel proti povoleniu akvizície nebudú protestovať. Okrem kúpy oceliarskych aktivít sústredených do spoločnosti Steel získa americký partner aj druhú polovicu podielu v spoločnom podniku VSŽ U.S. Steel, ktorý doposiaľ vlastnil východoslovenský hutnícky koncern.

Účet za ozdravenie bánk dostáva postupne podrobnejšie rysy. Podľa informácií agentúry SITA vláda uvažuje, že na vykrytie nákladov súvisiacich s reštrukturalizáciu bankového sektora vydá emisiu štátnych dlhopisov v celkovom objeme 102 mld. Sk na dvakrát, v januári a v marci 2001. Dlhopisy budú mať 5-, 7- a 10-ročnú splatnosť. Objem januárovej emisie by mal dosiahnuť 83,7 mld. Sk. Zvláštnosťou celej emisie by mal byť odklad splatnosti úrokov o dva roky, čím by sa platba úrokov presunula až do funkčného obdobia budúcej vlády, ktorá by tak mala zaplatiť náklady na neriešenie stavu bankového sektora v predchádzajúcich rokoch.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

6. 11. 2024

USD 1,070 0,020
CZK 25,339 0,004
GBP 0,832 0,007
HUF 410,080 0,830
CAD 1,489 0,023

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS