Ako by ste charakterizovali korupciu a úlohu Transparency International Slovensko (TIS) v boji proti nej?

Za korupciu považujem zneužitie právomoci osôb verejného sektora, či sú to politici alebo ľudia pracujúci v administratíve, legislatívnej a súdnej zložke, na získanie osobného prospechu, či už finančného alebo nefinančného. Hlavné ciele TIS by som mohla zhrnúť do troch bodov. Je to otváranie diskusie o takej vážnej problematike, akou je korupcia, pochopenie tohto problému, jeho negatív, dôsledkov, či už politických, ekonomických alebo morálnych. Snažíme sa hľadať a podporovať systémové riešenia na to, aby sa priestor pre korupciu zmenšoval.

Splnenie takých rozsiahlych úloh nemôže niesť na svojich pleciach len jedna organizácia.

Našou výhodou je, že sme časťou medzinárodnej siete. Máme viac než 90 pobočiek po celom svete. Uľahčuje nám to prístup ku know-how, k istým problematikám. V našej centrále v Berlíne pracujú experti, ktorí nám pripravujú podklady k viacerým problematikám, čiže je tu istý zjednodušený prístup k tomu, čo sa dá, a čo sa nedá robiť. Na Slovensku spolupracujeme s viacerými mimovládnymi organizáciami. Keď sme viedli diskusiu o zákone o konflikte záujmov na Slovensku, vznikla aliancia Stop konfliktu záujmov, do ktorej sa zapojilo viac ako 240 mimovládnych organizácií. Nie je možné všetky vymenovať, ale sme veľmi radi, že počet tých, ktoré sa venujú tejto problematike, sa neustále zvyšuje. Väčšinou spolupracujeme s „think-tank“ mimovládnymi organizáciami, ako je napríklad Inštitút pre verejné otázky alebo INEKO, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť atď. Zväčša sú to organizácie, ktoré robia analýzy a hľadajú systémové riešenia. Na medzinárodnej úrovni je to Svetová banka, OECD a iné inštitúcie. Vzhľadom na to, že naša ľudská, finančná a materiálna kapacita je obmedzená, volíme si čo najefektívnejšie nástroje na presadzovanie našich cieľov. Aktivít je veľa, no my sa musíme rozhodnúť, čo je v danej chvíli najpotrebnejšie. Tým otvárame priestor aj pre iné mimovládne organizácie a sme veľmi radi, ak sa niekto pridá.

Nedávno ste sa zapojili do nového projektu financovaného Európskou komisiou. Ide o vytvorenie protikorupčného referenčného centra.

Čím viac sa bude krajina decentralizovať, tým potrebnejšie je lokálne pôsobenie mimovládnych organizácií. Nie je možné, aby niekto z Bratislavy riešil korupciu v Považskej Bystrici alebo Trebišove. Tam zapojíme do činnosti občanov, ktorí sa o problém zaujímajú. Na to, aby mali isté informácie a vedeli s nimi pracovať, je potrebný výskum, vedomosti, ktoré sme vďaka našej štvorročnej činnosti na Slovensku mohli nazbierať. Radi by sme sa o ne podelili a urýchlili získavanie vedomostí pre mimovládne organizácie na samosprávnej úrovni. Spolupracujeme aj so Spoločnosťou pre zahraničnú politiku, napríklad prednáškami v jednotlivých mestách. Snažíme sa v rámci našich obmedzených kapacít prísť do regiónov, či už je to Banská Bystrica, Rožňava, Komárno alebo Prešov.

Kedy otvoríte centrum?

Na projekte sme začali pracovať v júli, teraz budujeme knižnicu. Otvorenie plánujeme na jeseň, keď budeme mať také vybavenie, aby mohlo byť v prevádzke.

Pri zavádzaní systémových opatrení do praxe TIS asi nevystačí len s mimovládnymi organizáciami, je potrebné kontaktovať aj inštitúcie riadiace štát. Ako sa vyvíja spolupráca v uvedenom smere?

Záleží na tom, čo nazývame spolupráca. Náš prístup je taký, že ak rastie dopyt po určitej problematike a požiadajú nás o vyjadrenie postoja, názoru, analýzy, ponúkneme ich komukoľvek, kto má záujem. V roku 1999 nás vyzval premiér pripraviť návrh protikorupčnej politiky na Slovensku. Vytvorili sme prvý návrh Národného programu boja proti korupcii. Musím povedať, že aj pre nás to bola výzva. Dali sme Slovensku obraz o tom, čo sa dá v rámci boja proti korupcii spraviť. Do akej miery sa jednotlivé návrhy realizovali alebo nie, do toho sme nechceli vstupovať, to je už na tých, ktorí vládnu, majú moc jednotlivé návrhy aj presadzovať. Vytvorili sme však víziu o tom, čo všetko sa dá urobiť. Spolupráca má svoje limity, sú isté hranice, za ktoré sa nedá ísť. My nemôžeme mať zodpovednosť napríklad za implementáciu programu. Vláda ho prijala a má ho aj realizovať. Viaceré úlohy sú však aj pre úroveň samosprávy.

Vláda postupuje v boji proti korupcii podľa Národného programu od roku 2000. Ako by ste zhodnotili úspešnosť programu najmä vo vzťahu k systémovým opatreniam?

Prvým dôležitým krokom bolo prijatie zákona o prístupe k informáciám. Treba pripomenúť, že tento zákon navrhoval prijať už program Vladimíra Mečiara Čisté ruky v roku 1995. Žiaľ, toto opatrenie nebolo nikdy uplatnené v praxi. Začalo sa však o tom diskutovať. Ani vláda Mikuláša Dzurindu nebola v tomto smere dostatočne otvorená. Návrh, ktorý pripravili poslanci, vláda nepodporila, a prešiel iba na základe veľkého mediálneho tlaku a občianskej iniciatívy za dobrý zákon. Je naozaj veľmi smutné, že vláda sa k tomu postavila negatívne, hoci ho mala vo svojom programe. V každom prípade ten zákon máme, začal sa implementovať, začalo sa s ním pracovať. Pre väčšinu z nás bolo veľkým prekvapením, že prvým odporcom nebola štátna správa, ale samospráva. Cez všeobecné záväzné nariadenia prijímala nástroje, ako zablokovať implementáciu zákona. Bolo to v čase, keď práve zo samosprávy vychádzal veľký tlak na decentralizáciu verejnej správy. Ukázalo sa, že na jednej strane chceli kompetencie, peniaze, ale na druhej strane nechceli skladať účty, čo ide ruka v ruke s verejnými peniazmi. Verejná mienka však nezaspala, začalo sa diskutovať a samotná samospráva začala so zákonom pracovať.

Môžeme teda zákon o slobodnom prístupe k informáciám klasifikovať ako najdôležitejší systémový nástroj v boji proti korupcii?

Je to systémové riešenie, ktoré otvára dvere k zverejňovaniu informácií o tom, čo sa deje s verejnými peniazmi vo verejnom sektore. Je určite pozitívne, že sa zákon prijal. Ďalším z úspechov je, že máme obchodný register na internete, každý z nás sa môže pozrieť, kto čo vlastní. Bol prijatý zákon o štátnej a verejnej službe. Zákon o štátnej službe vytvoril predpoklad pre prijatie Etického kódexu, ktorý platí od 1. augusta. Vydal ho Úrad pre štátnu službu. Aj tu jestvuje priestor na zlepšenie. Etický kódex je dosť deklaratívny, ale je to prvý pokus, treba ho oceniť a postupne upravovať, aby sa stal zmysluplnejším.

Posledná novela zákona o verejnom obstarávaní bola prijatá v roku 1999. Zvýšila prehľadnosť verejného obstarávania v praxi?

Prvý zákon sme mali už v roku 1993, no až po roku 1999 sa naozaj zvýšila transparentnosť procesu verejného obstarávania. Bol vytvorený špeciálny úrad, vznikla možnosť na predkladanie námietok v procese verejného obstarávania. Kontrole a určitým zjednodušeným pravidlám podlieha už aj verejné obstarávanie do 500-tisíc korún, čo je dôležité najmä vo vzťahu k samosprávam, ktoré málokedy disponujú veľkými sumami, a o ich transakciách občania nemali dostatok informácií.

Najnovšia publikácia vydaná TIS je o verejnom obstarávaní. Je dostupná pre verejnosť?

Ako väčšina publikácií, aj tento materiál je prístupný na našej internetovej stránke (www.transparency.sk). Je to informačné minimum, ktoré hovorí o tom, aké typy informácií je možné získať a zavádza aj kategóriu tzv. perspektívnych informácií. Tie by mohli byť zverejňované, no zatiaľ ešte nie sú. Dávame tu isté odporúčania na skvalitnenie procesu. Máme ešte veľmi ďaleko k takému obstarávaniu, aké môžeme vidieť napríklad v Čile, Mexiku, aké má Južná Kórea. Tam je základným predpokladom pre objektívne obstarávanie internet. Na špeciálnych webových stránkach si všetci môžu vyhľadať aktuálne informácie. Slovinci sú v tomto procese tiež veľmi úspešní, dokonca aj v Česku sú otvorenejší ako na Slovensku. Aj my robíme určité kroky, ale k ideálnemu systému máme stále ďaleko.

Ako funguje kontrola verejných financií napríklad na úrovni samospráv, kde zvyčajne býva viac problémov ako v samotných štátnych financiách?

Tak ako v iných krajinách, samosprávy sú problematické aj u nás. Keď sa novelizovala Ústava SR, jedným z návrhov bolo, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol kontrolovať aj samosprávy. To znamená, že by existovala externá kontrola nielen financií, ale všetkých verejných prostriedkov. ZMOS napríklad presadzoval, aby to tak nebolo. Dnes síce existuje hlavný kontrolór na úrovni mesta, toho však volí mestské zastupiteľstvo. Pri väčšine jednej strany sa táto dohodne na človeku, ktorý je lojálny. Jeho plat sa odvíja od ich rozhodnutí. Veľmi ťažko potom môžete chcieť objektívnosť od niekoho, kto má len občiansku statočnosť. Na tom sa systém postaviť nedá.

To boli niektoré body, v ktorých bol boj proti korupcii úspešný. V ktorých oblastiach štát zlyhal?

Hoci bol zavedený inštitút agenta provokatéra a dosiahol aj určité úspechy v odhaľovaní trestných činov korupcie, práve represia zostala najslabšia. Keď sme robili prieskumy verejnej mienky, zistili sme, že jeden z veľmi negatívnych fenoménov, ktorý nastáva na Slovensku, je to, že represia je nedostatočne funkčná. Aj z toho dôvodu, že vláda v prokuratúre, súdnictve a polícii neuskutočnila potrebné reformy. Trestná činnosť nie je dostatočne postihovaná, a v týchto troch oblastiach represného reťazca sme nezaznamenali pokles vnímanej korupcie. Korupčné správanie sa odvíja od dvoch faktorov. Jedným je možnosť zisku, druhým riziko. Ak je riziko postihu veľmi nízke, dôležitú úlohu zohrávajú aj neformálne pravidlá a osobná etika, ktorá môže brániť korupčnému správaniu. Aká-taká reforma v oblasti súdnictva sa začala, no napríklad realizovaný projekt súdneho manažmentu je iba zlomok toho, čo by sa malo urobiť.

Aká je vaša predstava reformy?

Vedieme diskusiu s expertmi a tieňovými ministrami spravodlivosti o tom, čo majú v úmysle urobiť práve v oblasti súdnictva. Budeme tak môcť porovnať realitu s víziami a predstavami, pretože sa domnievame, že práve vyšetrovanie, previazanie s činnosťou prokuratúry a súdnictvo je dnes Achillovou pätou reformy represných zložiek.

Veľa sa diskutovalo o vytvorení špeciálneho prokurátora a tímov.

To je jedna z úloh, ktorá nebola vládou splnená a myslím si, že je to priorita, na ktorej by sa malo začať pracovať v najbližšom období.

Podľa prieskumov sa zlepšila situácia v bankovníctve, naopak, zhoršila sa v zdravotníctve.

Bankovníctvu pomohla reštrukturalizácia a privatizácia. Existujú reálni vlastníci, ktorí nemajú záujem rozdávať majetky podľa straníckeho trička, ale podľa objektívnych ekonomických ukazovateľov. Systém sa zmenil a začal byť vnímaný pozitívne. Naproti tomu, povedzme, v zdravotníctve o razantných reformách nemôžeme hovoriť, a hneď je trend vnímania negatívny. Občania cítia, že daný systém nie je v poriadku a korupcia narastá. Je potrebné apelovať na to, aby jednotlivé strany boli proreformné v oblasti korupcie, lebo inak všetko bude len rétorickým cvičením bez dosiahnutej reálnej zmeny.

Doteraz sme spomínali zákony ako formálne zmeny, dôležitý je však aj postoj občanov. Angažuje sa TIS aj v tejto oblasti?

Spolu s Ministerstvom školstva SR, Štátnym pedagogickým ústavom a nadáciou Baťa Junior Achievement realizujeme prvé pilotné projekty. Zavádzame problematiku boja proti korupcii do škôl. Máme 130 pilotov na vybratých stredných školách, kde sme vypracovali určité učebné texty, trénujeme učiteľov. Zo strednodobého hľadiska je to významný posun, pretože vedie k zmene postoja, videnia sveta, k diskusii. Netreba pracovať len na zmene zákonov, ale aj na aktivitách, ktorých výsledky nie sú priamo a ihneď merateľné. Občan by mal vedieť, ako sa môže brániť tomu, čo sa deje, ako to môže zmeniť. Mal by si uvedomiť, že nie je odkázaný na nečinnosť. Existujú nástroje, akými sa systém dá posúvať ďalej. Je meniteľný, vylepšiteľný a mnoho z nás má šancu na tom pracovať. Preto je potrebné učiť mladých ľudí, že v dynamickom systéme treba hľadať riešenia a zaujať aktívny občiansky postoj.

Aké kroky môže urobiť občan, ak chce byť aktívny v boji proti korupcii, okrem toho, že môže zmeniť svoje vnímanie?

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že očisťovanie sa začína na úrovni štátu. Problémom ostávajú samosprávy a veľké mestá. To pozorujeme aj na Slovensku. Čo sa týka mimovládnych organizácií, pokiaľ máme kapacitu, snažíme sa ísť do regiónov, diskutovať o problémoch. V budúcnosti s nimi chceme viac spolupracovať, ak bude vybudované referenčné centrum, budeme otvorení každému. Dodala by som, že ja osobne som veľmi rada, že na Slovensku sa problematika korupcie otvorila a diskutuje sa o nej. Dopyt po protikorupčných opatreniach existuje, otázka je, ako sa k tomu postaví ponuka, budúca vláda, či budú prijaté razantnejšie opatrenia. My budeme v tejto oblasti veľmi radi spolupracovať aj naďalej.

Emília Sičáková-Beblavá

Vek: 27 rokov

Vzdelanie: Ekonomická univerzita v Bratislave

Funkcia: prezidentka Transparency International Slovensko