Na prvý pohľad opcie a trh s nimi vyzerajú ako komplikované finančné nástroje, náročné aj pre profesionálov, nehovoriac o individuálnych investoroch, ktorí nemajú skúsenosti s obchodovaním. Ich fungovanie však nie je komplikované. Opcia je odvodeným finančným nástrojom. Synonymom slova odvodený je derivát. Znamená to, že cena opcie je odvodená od ceny iného finančného nástroja, ktorý je jeho základom. Opcia sa dá opísať ako zmluva o budúcej zmluve či predkupné právo. Nástrojom, ktorý je základom opcie, môže byť akcia, obligácia, devízy, úrokové miery, burzové indexy, termínované kontrakty. Obchodovanie s opciami sa organizovane začalo v roku 1973 na Chicagskej opčnej burze (CBOE).

V najrozšírenejšej forme je opcia zmluvou medzi dvomi stranami – predávajúcim a kupujúcim. Táto zmluva umožňuje po zaplatení určitej prémie právo kúpiť alebo predať určitý finančný nástroj, ktorý je základom tohto kontraktu za vopred dohodnutú cenu vo vopred presne určenom čase. Napríklad zaplatíte 1 Sk za to, že za dolár dostanete 45 Sk.

Ak však niekto dnes diskutuje o potrebe zaistenia výmenného kurzu, mal by hovoriť o tom, aká je hodnota prémie, po ktorej zaplatení sa zaisťuje kurz. Na finančnom trhu platí jedna základná poučka. Niektorí hráči na ňom zarábajú práve preto, lebo iní prerábajú. Na finančnom trhu je vždy určitá miera rizika a existuje vždy určitá miera návratnosti či nenávratnosti investovaných peňazí.

Ak by aj niekto kúpil opciu na zaistenie kurzu medzi korunami a dolármi, nemôže mať istotu, akým smerom sa bude vyvíjať trh.

Slovenská vláda „mohla predvídať“ nasledujúce prípady: krach energetickej spoločnosti Enron, audítorskej firmy Arthur Andersen, bankrot spoločnosti Global Crossing, daňové nezrovnalosti firmy Tyco International, falšovanie účtovníctva firiem Qwest Communications, Adelpia Communications, WorlCom, Xerox Corporation, Reliant Resources Inc a Merck & Co. Všetky tieto udalosti ovplyvnili kurz dolára a slovenská vláda na ne nemá žiaden dosah.

Vráťme sa k príkladu. Ak bude dolár stáť v deň realizácie opcie 43 Sk, majiteľ opcie zarobí, ak 46 Sk, tak bude investor na nule, lebo zaplatí 45 plus 1 korunu za prémiu. Investor by zarobil, len ak by dolár stál viac ako 46 Sk.

Okrem toho treba pripomenúť, že každý, kto hovorí A, teda že problematika zaisťovania kurzov je na určitej strane vysokoškolských učebníc, by mal povedať aj B. Mal by odpovedať na otázku, na akom trhu sa dá zaistiť také veľké množstvo dolárov voči korunám. Opcie nestačí len chcieť. Patrí k nim jedna maličkosť. Niekto ich musí chcieť ešte aj predať.

Možnože sa opcie použiteľné pri SPP predávajú na radvanskom jarmoku. Tak ako v prípade iných finančných aktív, aj pri opciách platí, že základom fungovania opcií je rozvinutý trh s nimi. Ak niekto vyčíta vláde, že nezaistila kurz amerického dolára oproti slovenskej korune, mal by si spomenúť, kde tento trh je. Možno je v Banke Slovakia, ktorú na jednom stretnutí klubu ekonómov jeho moderátor pomenoval cvičnou bankou za peniaze Fondu národného majetku SR. Problém zaistenia kurzu je z tohto hľadiska umelým problémom, ktorý vymysleli tí, ktorí neurobili na trhu s opciami dosiaľ ani jeden obchod.