Európska únia vlani evidovala 674 prípadov legionelóz. Najviac prípadov zaznamenali v Španielsku (77) a Taliansku (62). Výskyt legionelóz má vo svete až 25-percentný nárast. Úmrtnosť značne ovplyvňuje vnímavosť organizmu a schopnosť kmeňov baktérií infikovať ho.

Je to choroba, ktorú spôsobuje baktéria z rodu Legionella, predovšetkým Legionella pneumophia (sérotyp č. 1). Tieto baktérie sú súčasťou životného prostredia, potokov, rybníkov a okolitých pôd. Do rozvodných vodovodných sietí sa dostáva zo zdrojov pitných vôd. Tu nachádza vhodné podmienky na ich kolonizáciu (osídlenie). Stojaca voda vo vodovodných systémoch podporuje rozmnožovanie týchto organizmov. Pri vzniku vodného aerosólu vo vodovodných zariadeniach, zvlhčovačoch vzduchu alebo napríklad na toboganoch, v chladiacich vežiach, ktoré sú kontaminované legionelami, sa prenášajú infekcie najmä u jedincov so zníženou imunitou. Rizikovými skupinami sú aj deti, osoby nad 50 rokov a fajčiari. Zdravý človek jej väčšinou nepodľahne.

Bagatelizovanie problém nerieši

Podľa odborníčok zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu (ŠFZÚ) SR Márie Horeckej, Danky Šimonyiovej a Viery Nagyovej naša legislatíva v oblasti vôd a mikroklímy nezohľadňuje problém výskytu legionel a améb, napriek zvýšenému záujmu o túto problematiku v zahraničí. Epidemiológovia hovoria len o ojedinelom výskyte tohto ochorenia na Slovensku, čo však môže spôsobovať aj absencia cielených vyšetrení legionelóz. „Našou snahou je prispieť k skvalitneniu životného prostredia v tejto oblasti a navrhnúť vhodné legislatívne opatrenia pre zdravotnícke zariadenia,“ hovorí D. Šimonyiová z odboru mikrobiológie životného prostredia ŠFZÚ SR.

Podľa vojnových veteránov

Prvá epidémia legionelóz sa vyskytla vo Washingtone v roku 1965. Do povedomia verejnosti sa dostala až o jedenásť rokov neskôr. Na stretnutí amerických vojnových veteránov – legionárov v hoteli vo Filadelfii ochorelo 181 ľudí a 29 z nich zomrelo na dovtedy takmer neznáme ochorenie. Zistilo sa, že ho vyvoláva práve baktéria Legionella pneumnophila. Baktéria môže spôsobiť pontiacku horúčku s príznakmi ako pri chrípke. Prejavuje sa do jedného až dvoch dní po nakazení. Potom dochádza k spontánnemu uzdraveniu. Horším variantom je takzvaná legionárska choroba. Vyznačuje sa závažnou infekciou pľúc, ktorá postupne napáda aj ďalšie orgány. Inkubačná doba je dva až desať dní. K príznakom legionelózy patrí malátnosť, bolesti hlavy, vysoké teploty 39 až 40,5 stupńov C a nález na pľúcach. Môžu sa pridružiť aj hnačky a zvracanie.

Podobne ako v Európe aj na Slovensku je povinné hlásenie výskytu legionelóz v evidencii infekčných ochorení. Podľa D. Šimonyiovej nízky počet pozitívnych legionelóz pravdepodobne spôsobuje včasné podanie antibiotík a nedostatok vyšetrení na toto ochorenie. Zdravotnícke zariadenia bežne nie sú vybavené na potvrdzovanie legionelózy. Napokon, ide o špecifické prípady, a o tejto možnosti by mal vedieť predovšetkým praktický lekár. Keď príde pacient s vysokou horúčkou, obyčajne sa lieči ako pri zápale pľúc antibiotikami. Sú vhodné aj pri tejto chorobe. Avšak pri silnejších infekciách nemusia byť podľa odborníkov účinné.

Odstraňovanie legionely a jej pravidelná kontrola sú vo svete bežným, ba priam nutným doplnkom chodu každého zariadenia, ktoré používa vodu a pracuje s ňou. Prvým, ktoré požiadalo na vlastnú žiadosť o testy na legionelu v máji tohto roku, je hotel Forum Bratislava. „Asi pred tromi rokmi nás upozornila naša sieť na nebezpečenstvo legionely v systémoch teplej úžitkovej vody. Využili sme brniansku firmu Factore, s. r. o., ktorá celý systém prepláchla chlordioxidom. Už prvá kontrola vzoriek potvrdila, že sa baktéria v našom hoteli nenachádza,“ tvrdí technický manažér hotela Forum Ján Bočko.

Na Slovensku sa vyšetrovaním vôd na legionely zaoberá ŠFZÚ SR. Akreditáciu na túto činnosť získal od Slovenskej národnej akreditačnej služby len v marci tohto roku. „V súčasnosti čakáme na schválenie projektu kontroly legionel a améb v nebytových budovách a vodných stavbách. Ministerstvo zdravotníctva SR naň vyčlení asi štyri miliónov korún,“ hovorí vedúca hygienických laboratórií ŠFZÚ SR Mária Horecká. Cieľom projektu je pravidelné sledovanie a obmedzenie legionely vo vybraných zdravotníckych zariadeniach, domovoch seniorov, hoteloch, obchodných domoch, kúpeľoch, plavárňach a rekreačných zariadeniach. Náklady na jedno vyšetrenie závisia od veľkosti budovy a zložitosti systému. Podľa D. Šimonyiovej predstavujú niekoľko tisíc korún. Kontroly distribučných systémov zdravotníckych zariadení sú však bezplatné, v rámci štátneho zdravotného dozoru. „Každý prevádzkovateľ budovy by mal dbať na pravidelný monitoring výskytu legionely vo vode, aby predišiel problémom s jej premnožením.“

Rizikové skupiny:

– pacienti s oslabeným imunitným systémom,

– po operácii alebo chemoterapii,

– deti,

– ľudia nad 50 rokov, fajčiari.

Príznaky legionelózy:

– malátnosť,

– bolesti hlavy,

– vysoké teploty 39 až 40,5 stupňa C,

– nález na pľúcach,

– hnačky a zvracanie.