V týchto dnoch sa okrem iného vela hovorí aj o daniach a danových priznaniach. Možno niektorí ani nevedia, že existujú odborníci, ktorých danová problematika baví a zároven ich aj živí. Mariana Petríková z TPA – TAX Consulting konštatovala, že ked clovek už raz prenikne do ich profesie, zistí, aká je to nesmierne zaujímavá práca. Danoví poradcovia poskytujú svoje rady o daniach, odvodoch a poplatkoch fyzickým a právnickým osobám. Na túto cinnost ich oprávnuje zákon c. 78/1992 Zb. o danových poradcoch a Slovenskej komore danových poradcov. Mnohé úctovnícke, audítorské, ale aj rôzne iné spolocnosti, ktoré samy seba nazývajú ekonomicko-poradenské, poskytujú tiež takéto služby. Pravdepodobne však mnoho ludí nevie, ak im zle poradia, nie sú žiadnym spôsobom chránení pred rizikom zle poskytnutej rady. A pochopitelne tí z „poradcov“, ktorí si za svoje služby nechajú zaplatit, sa zároven dopúštajú trestného cinu neoprávneného podnikania. U danových poradcov, ktorí cinnost vykonávajú zo zákona, je to však trochu iné.

Prezident Slovenskej komory danových poradcov (SKDP) Ján Artur Oberhauser hovorí: „Ktokolvek, dokonca aj danový úradník, ak informuje, nic neriskuje. Nie je však oprávnený radit, iba informovat. No danový poradca musí byt zo zákona poistený. Všetci sme totiž omylní a štát takýmto spôsobom zabezpecuje, aby sme boli krytí voci škodám, ktoré spôsobíme zlou radou.“ Poistky sa môžu pohybovat od 6 tisíc korún rocne. Záleží to hlavne od množstva, vážnosti a rizík klientely. „Každý danový poradca, ci už fyzická alebo právnická osoba, si musí sám urcit výšku poistnej sumy, od ktorej potom závisí rocný poplatok. Ak platí najzákladnú (6000 Sk/rok) je poistená do výšky 2 miliónov korún,“ pokracuje.

Radšej neskôr ako nikdy

Ludia si naneštastie casto myslia, že danový poradca je dobrý len na vyplnanie danových priznaní a idú za ním vtedy, ak to sami nedokážu, alebo majú málo casu na jeho podanie. Pred dvoma rokmi vznikla možnost predlžit si túto lehotu o tri mesiace (do konca júna), ak ho vypracováva práve danový poradca. J. A. Oberhauser však tvrdí, že „danové priznanie ani zdaleka nereprezentuje všetko, co danový poradca robí. Predovšetkým poskytujeme danovníkovi informácie, akým spôsobom treba aplikovat rôzne danové zákony napríklad vo svojej podnikatelskej praxi. Je úsmevné, ked sa ludia snažia aplikovat vedomosti získané cítaním odborných clánkov v novinách, ci casopisoch. Mnohé danové problémy sú nesmierne zložité, a to nielen na Slovensku. Casto vznikajú aj medzi renomovanými odborníkmi na jednu a tú istú vec rozlicné názory.“ Ludia si už akosi zvykli, že ked potrebujú postavit dom, idú za architektom, ak sú chorí, tak za lekárom, a ked potrebujú právne služby za advokátom alebo komercným právnikom. Ale v oblasti daní sa radia so susedmi, ci so známymi, no len zriedka s odborníkmi.

Danoví poradcovia radia od prvého až po posledný den v roku. „Poradenstvo má byt permanentný proces. Je ním hlavne poskytovanie rád, ako sa nedopustit chyby, a ako v rámci zákona využit všetky možnosti, napríklad zníženia základu dane. Ked si klient príde dat urobit danové priznanie, casto sa už nedá nic robit, len materiál zobrat aj so všetkými chybami, ktorým sa dalo pocas roka vyhnút,“ konštatuje J. A. Oberhauser. Další problém je v tom, že úradníci zamestnaní v danovej správe poskytujú poradenstvo fakticky v rozpore s Ústavou SR a dalšími zákonmi. Aj takáto inštitúcia môže totiž poskytovat len informáciu. Môžeme tu hovorit o korupcii, danovník chce totiž casto zaplatit úradníkovi za jeho neoficiálne oficiálnu radu. Ako však tvrdí J. A. Oberhauser „vystavuje sa tým velkému riziku“.

Na danového poradcu sa teda kladú dost vysoké nároky. Je preto pochopitelné, že ním nemôže byt ktokolvek. Zákon o danových poradcoch presne stanovuje, kto a za akých okolností sa ním môže stat. Danový poradca musí mat ukoncenú vysokú školu ekonomickú alebo právnickú a ako asistent danového poradcu pracovat minimálne tri roky. Prípadne pät rokov pracovat ako ekonóm ci právnik. Ak sa chce stat asistentom, musí podat prihlášku do SKDP a zaplatit clenský poplatok 2000 korún na jeden rok. Túto trojrocnú prax však nemôže prerušit. Až potom môže robit skúšku, na základe jej úspešného zvládnutia zložit slub a stat sa danovým poradcom. Treba však pripomenút, že prax danového poradcu môže vykonávat len ten, kto je zapísaný do zoznamu SKDP. Rocný clenský poplatok je 7000 korún. Komora má ich zoznam aj na svoje webovej stránke www.skdp.sk a upravuje ho pri každej zmene. Nie je problém zistit, ci vybraný poradca je naozaj oprávnený poskytovat danové poradenstvo. Príprava na skúšky trvá takmer jeden rok a uchádzac musí ovládat všetky predpisy z danovej problematiky, základy financovania, ekonomiky

a úctovníctva a právne minimum z obcianskeho a obchodného práva. Výška úhrady za vykonanie odbornej skúšky je 8000 korún. Za osvedcenie o spôsobilosti na výkon danového poradenstva je to 15 tisíc. Stat sa danovým poradcom je teda financne dost nárocné.

Zarábat aj na rady

Popri SKDP funguje aj Akadémia danových poradcov, ktorá vzdeláva všetkých poradcov vrátane „prípravkárov“. Ich práca je vlastne permanentný proces vzdelávania. Prezídium SKDP na každý kalendárny rok rozvrhne povinné semináre podla predpokladaných noviel. „Nikto, kto radí nacierno, nemá vzdelávaciu povinnost, ciže nemusí poznat všetky novinky. Ak by sa však registrovaný danový poradca nezúcastnil na všetkých školeniach, môže byt vylúcený z komory. Takže nesplnenie si tejto povinnosti znamená ohrozenie vlastnej existencie,“ konštatuje J. A. Oberhauser. Rocne tak musia absolvovat tri až pät povinných väcšinou celodenných prednášok. Zmeny v zákonoch im vysvetlujú ich tvorcovia. Aj o danových poradcoch, takisto ako o právnikoch, kolujú chýry, že sú drahí. Naozaj si za svoju prácu nechajú zaplatit. Nemožno jednoznacne povedat, že za vypracovanie danového priznania zaplatí danovník napríklad tisíc korún. „Je to velmi individuálne. Jedno priznanie sa od druhého môže dost odlišovat. Ak niekto nemá kompletnú dokumentáciu, vyžaduje si to dlhší cas, ako keby mal všetko celkom hotové,“ hovorí J. A. Oberhauser. Na Západe je úplne bežné, že podnikatel má svojho danového poradcu, ten mu v priebehu roka sprostredkúva poznatky o zmenách v zákonoch. Upozornuje ho na všetko, co má robit a co by už nemal alebo nemusí. Podla J. A. Oberhausera „podnikatel predsa nemá cítat odborné clánky a knihy. Nech radšej podnikatelskými aktivitami zarobí na takéto služby“.

Danový poradca je fyzická osoba zapísaná v zozname danových poradcov Slovenskej komory. Danové poradenstvo však môže poskytovat aj právnická osoba, ak má túto cinnost zapísanú v obchodnom registri, je zapísaná v zozname a ak je zriadená ako verejná obchodná spolocnost alebo ako komanditná spolocnost. Fyzické osoby, ktoré v jej mene poskytujú danové poradenstvo, musia mat oprávnenie podla zákona (78/1992 Zb.)

SKDP vyciarkne zo zoznamu poradcu, ktorý:

o zomrel

o bol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilost bola obmedzená

o bol právoplatne odsúdený na nepodmienecný trest odnatia slobody za úmyselný trestný cin

o mal právoplatne uložené disciplinárne opatrenie

o písomne požiadal o vyciarknutie

o bezdôvodne sa nezúcastnil na preskúšaní alebo ho úspešne nevykonal

o nezaplatil clenský príspevok

o zacal pracovat ako zamestnanec na ministerstve financií alebo mu bola zakázaná podnikatelská cinnost

Odmena danového poradcu (Vyhláška MF SR 506/1992) sa urcuje:

§3 Hodinovou odmenou – základná sadzba je 300 Sk

§4 Paušálnou odmenou – za poskytovanie danového poradenstva na urcitý alebo neurcitý cas, úplné vybavenie veci

Treba však pripomenút, že v súvislosti so vstupom SR do EÚ je potrebné zosúladit aj zákon o danových poradcov a SKDP a návrh jeho novely sa momentálne nachádza v legislatívnej rade vlády.

A kedže v Európskej únii nie je možné slobodné povolania limitovat hodinovou sadzbou, bude musiet byt táto vyhláška zrušená. Takže každá danovo-poradenská firma bude musiet mat svoj cenník.