Salomon Smith Barney systematicky odkladal pre riaditeľov veľkých korporácií akcie internetových firiem v čase takzvaného „horúceho“ verejného umiestnenia na primárnom (Initial Public Offering – IPO). Hovorí sa o tom v žalobe Davida Chacona, bývalého makléra americkej investičnej banky Salomon Smith Barney, ktorý sa zúčastňoval IPO v rokoch 1999 – 2000. Tvrdí, že bývalý generálny riaditeľ spoločnosti WorldCom Bernard Ebbers bol jedným z piatich manažérov, s ktorými sa Salomon Smith Barney delila o „lacné peniaze“. Informoval o tom Wall Street Journal.

V čase umiestnenia akcií firmy zabezpečujúcej rýchly prístup k internetu Rhythms

NetConnections na primárnom trhu, ktorá mala blízke obchodné vzťahy s WorldCom, Bernard Ebbers dostal 350 000 kusov akcií Rhytms, ktoré v prvý deň obchodovania na burze stúpli o 229 %. Ebbers neriskoval ničím. Preacovník Salomon Smith Barney mu zatelefonoval a povedal mu, že na jeho maklérskom účte budú prevedené akcie za cenu primárneho úpisu po 21 USD len keď stúpnu na 90 USD. Neskôr ich Ebbers predal. Znamená to, že nemihol ani obočím a jeho „vývar“ bol 16 mil. USD. Salomon Smith Barney, ktoré je investičnou bankou a maklérskym domom Citigroup, kategoricky popiera tieto obvinenia. „Skontrolovali sme tieto obvinenia a zistili sme, že nemajú absolútne žiaden základ.

Cacon tvrdí, že odmeňovaní boli vrcholoví manažéri firiem Qwest Communications, Level 3 Communications, MetroMedia International Group. Všetci manažéri si ako vďaku vybrali služby Salomon Smith Barney v oblasti investičného bankovníctva. Nakupovali ich firmy, ktoré viedli.

Získanie akcií pri verejnom úpise akcií technologických spoločností v čase internetového boomu garantovalo ich majiteľom značné zisky, prinajmenej na papieri. Kurzy akcií stúpali v prvý deň a potom pokračoval ich rast. Napríklad akcie Rhytms o týždeň stúpli o 431 % a stáli 111,5 USD. Akcie boli ako teplé koláče. Nikto ich nemohol zohnať. Spoločnosti, ktoré riadili úpis a rozhodovali o tom komu ich ponúknu ich často rezervovali pre vlastných klientov, ktorí využívali ich služby. Je známe,že upisovatelia

väčšinu akcií ponúkli inštitucionálnym a nie drobným investorom. V prípade Salomon Smith Barney je iná situácia, akcie nezískal korporatívny klient, ale manažér, ktorý mohol prijímať rozhodnutia. Podobná prax je porušením noriem regulácie. Národná asociácia dílerov cenných papierov (NASD) požaduje od investičných bánk, ktoré umiestňujú akcie medzi dílermi, aby ich ponúkali investorom na rovnoprávnom základe. Pravidlá NASD zakazujú predaj akejkoľvek vysoko postavenej osobe, ktorá môže ovplyvniť nákup cenných papierov pre túto spoločnosť, alebo ktorej činnosť má priamy, alebo nepriamy vplyv na kúpu, alebo predaj cenných papierov pre túto spoločnosť. Všetci manažéri využívali služby Salomon Smith Barney. V októbri 1999 bola táto investičná banka konzultantom pri fúzii so spoločnosťou Sprint.