Slovenský model kurzarbeit-u, ktorý vláda predstavila v rámci ďalšieho rozšírenia pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov, nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov. Prekážkou je podľa nej strop vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku. „Kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy,“ poukazuje asociácia.

Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú totiž podľa nej často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci či za prácu v rizikovom prostredí. „Je paradoxom, že dnes, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch,“ myslí si generálny sekretár asociácie Andrej Lasz.

Ako ďalej dodáva, kurzarbeit je moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku. „Cieľom kurzarbeitu je krátkodobo prispieť zamestnancovi na mzdu tak, aby neprišlo k jeho prepusteniu a zániku pracovného miesta. Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 % (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, VB), cez 90 % (Švédsko, Rakúsko) po 100 % (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko). Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody,“ upozorňuje asociácia.

V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách Európskej únie. Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, tak štát podľa asociácie prispeje najmenej. „Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Dnes však potrebujeme, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti,” tvrdí Lasz.