Keď vedúci predstavitelia Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska podpisovali 25. marca 1957 v Ríme zmluvu o Európskom hospodárskom spoločenstve, ani vo sne netušili, že krajiny sovietskej sféry za železnou oponou sa raz stanú jeho členmi.

O 45 rokov neskôr sa sen stal realitou. Na samite Európskej únie (EÚ) 13. decembra 2002 v Kodani desať kandidátskych krajín dostalo pozvánku do EÚ, keď tesne predtým ukončili prístupové rokovania. Je medzi nimi aj Slovensko. Pozvanie do EÚ prišlo len tri týždne po pozvaní do NATO, ktorého sa SR dočkala na pražskom samite aliancie. V porovnaní s týmto aktom sa však rozširovanie EÚ dialo v pracovnej a oveľa napätejšej atmosfére. Išlo v ňom predovšetkým o peniaze.

V tomto smere samit EÚ v Kodani sprevádzal rad tvrdých rokovaní. Ešte v roku 1999 plánovala EÚ investovať do svojho rozšírenia 42,5 miliardy eur. Pred kodanským samitom túto sumu znížila na 38,5 miliardy eur. Kandidátske krajiny tvrdo žiadali, aby EÚ dodržala pôvodný limit. Napokon bol prijatý kompromis v podobe 40,853 miliardy eur. Z nich pôjde 9,791 miliardy do poľnohospodárstva, 21,747 miliardy je vyčlenených na projekty zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu a 4,256 miliardy na ďalšie účely vrátane modernizácie vonkajších hraníc a odstavovania starých jadrových elektrární. Zároveň únia vyplatí nováčikom 3,386 miliardy eur ako zálohu do ich rozpočtov, aby sa nezhoršila ich hospodárska situácia v prístupovom roku 2004. Desiatka nových členov však v rovnakom období zaplatí Bruselu 14,744 miliardy eur, takže čisté výdavky EÚ na rozšírenie budú 26,109 miliardy eur.

Komisárka Európskej komisie pre rozpočet Michaele Schreyerová otvorene priznala, že EÚ bola voči budúcim členom skúpa. Jedného občana – daňového poplatníka terajšej pätnásťčlennej EÚ – vyjdú náklady na rozšírenie približne na 22 eur, t. j. iba sedem eur ročne, čo je cena vstupenky na filmové predstavenie. „EÚ rokovala s kandidátskymi krajinami v Kodani naozaj veľmi tvrdo a historické rozšírenie dokázala obhájiť veľmi lacno,“ kon-štatovala M. Schreyerová. Podľa nej bude rozšírenie o 10 krajín z hľadiska priamych výdajov stáť súčasnú pätnástku v prvých troch rokoch iba 10,3 miliardy eur (okolo 432 mld. Sk). Slovensko by v rokoch 2004 – 2006 malo dostať 815 miliónov eur (34 mld. Sk). Dodatočné finančné prostriedky však EÚ zďaleka nerozdelila rovnomerne, a už vôbec nie podľa objektívnych kritérií. Bohatá Malta a Cyprus dostali oveľa viac ako chudobnejšia Česká republika či Slovensko.

Čo nás čaká po pozvánke

Slovensko sa z ponurej čakárne dostalo za rokovací stôl. Ak sa nestane nič nepredvídané, od mája 2004 sa stane súčasťou ekonomického, politického a právneho systému EÚ. Spolurozhodovaním sa bude podieľať na tvorbe budúceho európskeho prostredia. Hlavný vyjednávač SR s EÚ Jan Figeľ na otázku, kedy sa skončí jeho neľahká misia, odpovedal: „Slovensko musí ešte napísať prístupovú zmluvu, ktorú vo februári 2003 posúdi Európska komisia. Ide o pevný záväzok v podobe právneho dokumentu vynútiteľného súdom. Po Európskej komisii ho posúdi Európsky parlament a potvrdí slávnostným podpisom v Aténach. Potom ho predostrie na schválenie všetkým pätnástim členom EÚ. Ak tento akt dopadne pre nás pozitívne, práca hlavného vyjednávača SR s EÚ sa stane históriou.“

Pred vstupom Slovenska do EÚ pretečie v Dunaji ešte veľa vody. To, čo sa v ňom dnes javí ako mohutný sumec, bude v mori EÚ vyzerať ako nedorastená sardinka. Nastane neúprosné stretnutie silných ekonomík so slabou. Aj naše najväčšie banky a podniky nadobudnú po zapojení do finančného trhu EÚ podobu provinčných filiálok. V silnej konkurencii obstoja len dobre pripravené a životaschopné firmy.

Podnikatelia, právnici, daňoví poradcovia a pracovníci štátnej správy a samosprávy sa budú musieť rýchlo zoznámiť s obrovským množstvom zákonov a predpisov, ktoré tisíce snaživých eurobyrokratov vychrlili za posledných 45 rokov. Týkajú sa širokej palety aktivít: ekonomického rozmachu, rozšírenia svetového obchodu bez diskriminácie v súlade s medzinárodnými zvykmi efektívneho využívania hospodárskych zdrojov, rozvoja vedeckého a technického výskumu. Dôležitú oblasť predpisov tvoria školenia odborníkov, liberalizácia tovarovej výmeny, služieb, bežných platieb, ako aj voľného pohybu kapitálu, zabezpečovanie vnútornej a finančnej rovnováhy. Slovenským podnikom sa otvorí vnútorný trh s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb – pracovných síl a kapitálu. Našim obyvateľom sa, okrem územia Rakúska a Nemecka, ktoré na voľný pohyb pracovných síl vyhlásili sedemročné prechodné obdobie, otvorí jedinečná šanca na zamestnanie, respektíve na podnikanie vo vyspelých štátoch. Slovenský občan si bude môcť založiť napríklad vo Veľkej Británii či vo Švédsku svoju vlastnú firmu a zamestnať tamojších pracovníkov. Študenti budú môcť študovať na významných európskych univerzitách. Motoristi budú môcť použiť ktorúkoľvek poisťovňu Európskej únie. Dobre pripravené a konkurenčne schopné podniky čaká trh s takmer 400 miliónmi solventných spotrebiteľov. Naopak, pre živoriace, neperspektívne a podvodnícke podniky bude vstup SR do EÚ pohromou.

Nová etika

Podnikatelia si budú musieť osvojiť nielen nové vedomosti, ale aj inú morálku. Po prijatí európskych pravidiel hospodárskej súťaže a spolupráce sa budú musieť rozlúčiť s takými prejavmi podnikateľského folklóru, akými sú tunelovanie, fingované bankroty s následným vznikom iných subjektov alebo dvojaké ceny v hoteloch.

Priestupky proti slušnému podnikaniu spojené často s korupciou bude musieť štát, ktorý sa dosiaľ správal pomerne nevšímavo, rýchlo odstrániť. V opačnom prípade sa určitá vrstva podnikateľov ocitne v nepríjemnej polohe obžalovaných vo vopred prehraných procesoch pred Európskym súdnym dvorom. Pod oveľa väčším tlakom sa ocitne kapitálový trh, poisťovacie systémy a bankovníctvo. Veľkou váhou k tomu prispeje voľné investovanie občanov EÚ na Slovensku, a najmä voľný trh pracovných síl.

Vo vedomí veľkej časti obyvateľov Slovenska sa dodnes darí prejavom mnohoročnej izolácie od vyspelého sveta. Veľké percento Slovákov neverí cudzincom. Xenofobické nálady sa môžu vystupňovať, keď sa Nemci, Francúzi, Rakúšania či Taliani uplatnia na našom trhu ako zdatní podnikatelia. Na Západe je totiž celkom bežným javom, že v konkurenčnom boji s cudzincami niektorí domáci súkromníci skrachujú. Aj naši podnikatelia si budú musieť uvedomiť, že na trhu vyhráva ten, kto ponúka kvalitnejší tovar či produkt za nižšiu cenu. Na režim, ktorý je bežný v krajinách EÚ, treba našich obyvateľov pripraviť.

Naliehavé otázky

Na jeseň Európska komisia uskutočnila prieskum medzi vyše štyrmi tisíckami vedúcimi firiem rozličných veľkostí pôsobiacich v krajinách EÚ. Mnohí kritizujú vysoké náklady na prispôsobovanie výrobkov či služieb pretrvávajúcim vnútroštátnym osobitostiam, zdĺhavé procedúry súvisiace s testovaním, certifikáciou a získaním rozličných povolení, nejednotnosť vo výške DPH jednotlivých krajín (čo bolo navyše témou rokovaní súvisiacich so zavedením eura). Zjednodušenie platných predpisov požadujú tri štvrtiny podnikateľov v členských krajinách, vyše polovica žiada jasnejšie a jednoduchšie právne normy.

Nech bude rýchlosť premien EÚ akákoľvek, slovenský podnikateľ nájde európsky trh v lepšom poriadku, než je dnes, pričom dnešný tiež nie je na zahodenie.

Európska únia sa už stala hospodárskou, obchodnou a menovou mocnosťou. Ak bude schopná využívať všetky možnosti, ktoré ponúka Maastrichtská dohoda, má potenciál stať sa aj politickou silou. Vitalita zjednotenej Európy je potrebná. Vždy, keď sa Európa odchýlila od osvedčených hodnôt, kruto na to doplatila. Európskymi princípmi sú hodnoty kresťansko-židovskej kultúry, vláda zákona a pluralitná demokracia. Ak jadrom hodnotového systému zostane ochrana ľudskej dôstojnosti každého človeka a sloboda sa spojí so zodpovednosťou, spravodlivosťou a solidaritou, Európa bude zdrojom pokoja a rozvoja pre svoje národy aj pre svet navôkol.

Maastrichtská zmluva

Zmluva podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 vytvorila podmienky pre nezvratný pokrok smerom k jednotnej mene. Vytýčila tzv. konvergenčné kritériá na vstup do Európskej menovej únie.

Cenová stabilita: miera inflácie nesmie prekročiť priemernú mieru inflácie v troch členských štátoch s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 %.

Úrokové miery: dlhodobé úrokové miery nesmú prekročiť úrokové miery troch členských štátov s najnižšou

mierou inflácie o viac ako 2 %.

Deficity: národné rozpočtové deficity nesmú byť vyššie ako 3 % hrubého domáceho produktu.

Dlh: zahraničné zadlženie nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu.

Stabilita kurzov: národná mena nesmie v predchádzajúcich dvoch rokoch devalvovať a musí sa pohybovať v rámci fluktuačného rozpätia 2,25 % uplatňovaného v rámci Európskeho menového systému.

Rozširovanie Európskej únie

1958 – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko

1973 – Veľká Británia, Írsko, Dánsko

1981 – Grécko

1986 – Španielsko, Portugalsko

1995 – Rakúsko, Švédsko, Fínsko

2004 – očakáva sa vstup Cypru, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Slovenska

a Slovinska

Koľko eur na obyvateľa

získajú noví členovia EÚ

v rokoch 2004 – 2006?

Cyprus 122 eur 5 063 Sk

Česko 76 eur 3 175 Sk

Estónsko 357 eur 14 914 Sk

Litva 386 eur 16 125 Sk

Lotyšsko 345 eur 14 413 Sk

Maďarsko 135 eur 5 640 Sk

Malta 330 eur 13 786 Sk

Poľsko 169 eur 7 060 Sk

Slovensko 155 eur 6 475 Sk

Slovinsko 125 eur 5 222 Sk

Zdroj: Európska komisia