Z jedného prieskumu vyplynulo, že výber udalostí, o ktorých budú média informovať, ovplyvňujú najviac záujmy politikov (43,2%) a záujmy majiteľa média (31,8%). Desivá a zároveň pochopiteľná je skutočnosť, že ozajstné udalosti v spoločnosti sa na stránky novín a obrazovky dostávajú len akoby náhodou.

Súbeh politickej a ekonomickej moci, napríklad v televízii, „vyrába“ postavy typu Berlusconi. Podpredseda parlamentu Pavol Rusko sa vzdal obchodného podielu v Markíze, nevzdal sa však vplyvu. Možno aj bez jeho vedomia, duch v televízii ostal. Ale stáva sa, že Pavol Rusko sa objaví aj na miestach, kde by vlastne nemal byť. Napríklad pri rokovaniach, ktoré majú viesť k prechodu všetkých vlastníckych práv na spoločnosť CME. Takéto stretnutia sú spoločenskými až v druhom rade, podobne ako jedlo na večeri s predsedom opozičnej strany. Aj podpredseda parlamentu je slobodný človek, môže si chodiť kam chce, môže riskovať, že sa dostane do konfliktu záujmov. Občan však len ťažko uverí, že biznismen a politik sú dvaja ľudia, keď vidí jedného človeka. V oboch úlohách možno páchať dobro, sotva však naraz.

Príbehov o konflikte záujmov je veľa, viac ako Slovensko potrebuje. Všetky, ktoré sa odohrávajú v novinách a televíziách sú nebezpečné najmä v tom, že ekonomické záujmy skupín alebo jednotlivcov premieňajú na pravdu. Deje sa to nenápadne. Stokrát opakovaný nezmysel už nevyznieva absurdne, aj veľké hlúposti nadobudnú váhu argumentu.

Klasik, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Američan Milton Friedman, naznačil, že prepojenie politickej a ekonomickej moci ústi do tyranie. Na ceste straníckych kšeftov a kšeftíkov, prapodivných personálnych rošád, záhadne sa zvyšujúcej životnej úrovne časti politikov či neprehľadného systému štátnych objednávok nestoja dnes vulgárne a násilné prejavy neslobody. Aj tyrania a teror sa „kultivujú“, nosia čisté šaty. Navyše, neponáhľajú sa, presadzujú sa ticho. Tak ticho, že skoro ne je proti čomu bojovať.

Politika je na Slovensku pretkaná ekonomickými záujmami už dlho. Najmenej desať rokov je politická príslušnosť najdôležitejšou charakteristikou profilu špičkových manažérov nielen v „štátnych“ podnikoch. Veci by možno pomohlo, keby ľudia mali brzdy, a nehrnuli sa do pozícií len preto, že im ich ponúkajú, aby plnili predstavy (a zrejme aj pokladnice). Nesplnilo sa očakávanie, že „verchuška“ po štyridsiatich rokoch dovládne. Iba sa inak volá.

Na Slovensku sa dejú veci. Aj také, ktoré politikov nezaujímajú a často iba preto, že ich nevidia v televízii, lebo vidia iba to, čo potrebujú.