Zákruty. Každý clovek sa v istej životnej situácii ocitne na ich pokraji. Rovná cesta je síce bezpecná, ale nezaujímavá. Aj Anna Sýkorová, generálna riaditelka Junior Achievement, celosvetovo známej a uznávanej vzdelávacej organizácie, ich vo svojom živote už zopár zažila. Možno na chvílu zmiernila rýchlost, rozhodne však nezložila nohu z pedála. Zacínala ako herecka. Po skoncení VŠMU väcšinu z 15 rokov prežila na javisku Košického štátneho divadla. Bola štastná a spokojná. Ako sa však hovorí, neštastie nechodí po horách, ale po ludoch, a tak pre zdravotné problémy musela divadlo opustit. V umeleckom prostredí sa však pohybovala aj nadalej. Ked vyhrala konkurz, zacala pracovat v Ceskoslovenskom rozhlase ako režisérka, skoncila postgraduál rozhlasovej réžie.
„Písala som vela scenárov – aj pre televíziu,“ neubráni sa spomienkam na roky minulé, ale nie zabudnuté. O nejaký cas sa jej cesta opät zacala klukatit. Dostala pozvánku prednášat techniku javiskovej reci na svojej alma mater. „Kedže ma rétorika a rec ako taká vždy velmi zaujímala, s radostou som túto ponuku prijala,“ pokracuje. Urobila si další postgraduál. Tentoraz vysokoškolskej pedagogiky. Ani zdaleka to však neznamenalo ukoncenie jej kariéry. Bola to zasa len dalšia zo životných zastávok. Jeden zo zlomov v živote, ktoré ju vždy niekam nasmerovali. A kedže verí, že „co ta nezabije, to ta posilní“, žiaden z nich nebrala ako tragický. Ako hovorí dalej, „z každého zlomu, co ako zdanlivo tragického, som vyšla ovela silnejšia a v novej, omnoho zaujímavejšej pozícii“.
Život v neistote
Tesne pred rokom 1989, ked ucila externe rétoriku na Právnickej fakulte UK a na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK, ju zacali pozývat, aby prednášala i rétoriku a vystupovanie riaditelov vtedy ešte štátnych podnikov. Po revolúcii akoby sa s tým roztrhlo vrece. „Všetci zistili, že je potrebné správne sa vyjadrovat a vediet vystupovat na verejnosti ci pri rokovaní s obchodným partnerom. Dostávala som ustavicne vela objednávok,“ vysvetluje. Zrazu musela celit dileme. Ponechat si teplé miestecko v škole, alebo sa vrhnút do neznámeho a neprebádaného? A hoci už mala po pätdesiatke a bola telesne hendikepovaná, vybrala si tú druhú možnost. „Velmi vela ludí z mojej generácie sa ma pýtalo, ci sa nebojím,“ hovorí A. Sýkorová. Jasné, že mala strach. Bolo to práve to prelomové obdobie, ked sa zacalo s prepúštaním a slovenské skúsenosti s podnikaním a so zodpovednostou za vlastný život neboli až také velké. Ludia brali radšej menší plat, ale s istotou pevného miesta. „Mna to však velmi lákalo, pretože si myslím, že jediná možnost, ako v skúške obstát, je podstúpit ju. Tento citát sa stal mojím celoživotným krédom,“ vyznáva sa A. Sýkorová. Medzitým ešte stihla absolvovat dva roky krátkych seminárov z psychológie. „Mala som za sebou zrucnosti herecky, znalosti režisérky, vysokoškolské skúsenosti a znalosti z psychológie správania. Získala som schopnosti narábat s vonkajškom, teda s vystupovaním, ale zároven aj s vnútrom cloveka. Vedela som, co sa v nom práve odohráva. A iba jednota týchto dvoch komponentov vás môže urobit dôveryhodným,“ myslí si A. Sýkorová.
Takže s kolegom psychológom si vytvorila vlastnú metodiku ucenia tejto prezentácie a samorozvíjania sebavedomia. Práca sa im darila, casto nemali ani len volný víkend. „Práve v tomto období som sa nesmierne vela naucila. Hádam najviac vo svojom živote. Pozorovala som ludí, videla som, ako reagujú a co potrebujú. Títo manažéri a topmanažéri boli velmi otvorení a chceli sa ucit. A ja som týmto spôsobom zistovala, co medzi ludmi funguje a co nie,“ tvrdí A. Sýkorová.
Devíza do budúcnosti
A ako sa dostala k svojej súcasnej práci? Caroline Jennerová, ktorá zakladala Junior Achievement na Slo-vensku, ju požiadala o pomoc. Takže zacala prednášat mladým ludom. Podla A. Sýkorovej práve oni potrebujú vediet, ako podat ruku, ako pozdravit, ako požiadat o zamestnanie. A to tak, aby neboli ani bezociví a arogantní, ale ani ustrašení a neistí. Tieto veci sa na našich školách poväcšine neucia. Ked odchádzal bývalý riaditel, oslovili ju, ci by nechcela prevziat jeho funkciu. Bolo to znovu nieco nové. Mohla si zrazu odskúšat všetko, co prednášala. Mala možnost manažovat, riadit ludí, komunikovat s podnikatelmi a zistit v reáli, ci veci, ktoré prednášala, naozaj fungujú. „Väcšina mojej práce pozostáva zo stretávania a kontaktovania ludí. Vysvetlujem im potrebnost programov našej organizácie. Hladám sponzorov,“ konštatuje A. Sýkorová. Junior Achievement je síce mimovládna organizácia a žiada o granty, ale ich know-how je prepojenie s podnikatelským sektorom. „My síce mladých ludí ucíme, ako pochopit zákonitosti trhu, ako sa postarat sami o seba, ale na druhej strane chceme prebudit v podnikateloch záujem o to, ako modelovat svojich možno budúcich manažérov, zamestnancov, alebo aj konkurenciu. Pretože práve oni prispením na podobné programy majú šancu ovplyvnovat budúcnost. Vzdelanie je totiž devíza do budúcnosti,“ mieni A. Sýkorová. Velmi rýchlo však zistila, že podporovat vzdelávanie nie je až také populárne, pretože výsledky nie sú viditelné okamžite. Rozhodne sa však nevzdáva. „Stretávam sa s obrovským množstvom rôznorodých ludí a diskutujem s nimi na túto tému. Mnohí z nich sa neskôr stanú našimi podporovatelmi alebo konzultantmi,“ hovorí dalej A. Sýkorová.
V súcasnosti zmeny priam vyhladáva. Ešte mnoho vecí by chcela uskutocnit a spoznat. A už sa naucila nebát rizík. Hovorí, že „riadit si svoj život znamená aj schopnost prijat isté riziko“. Ako sa vraví, risk je zisk. Kto nehrá, síce neprehrá, ale ani nevyhrá. A. Sýkorovú trochu trápi, že na celom svete sa dnes privela hovorí len o úspechu. „Je populárne byt úspešný. Myslím si však, že cloveka môže posilnit aj neúspech. Pretože je zákonitou súcastou nášho života a všetkého, co robíme.“ Tvrdí dalej, že clovek má právo byt neúspešný a omylný. Je však dôležité, ako sa k tomu všetkému potom postaví.
„Ak sa zacne lutovat a porovnávat so zdanlivo štastnejšími ludmi, nemá šancu uspiet,“ hovorí
A. Sýkorová. Podla nej sa v takomto stave beznádeje nachádza velmi vela mladých, ale aj starších ludí. Majú pocit, že sa bez vlastného pricinenia dostali do niecoho, co nedokážu ovládat. „Ludia však majú možnost volby v každej situácii, len sa musia prestat bát robit rozhodnutia a niest za ne zodpovednost,“ konštatuje A. Sýkorová.
Katarína Ragácová
Foto: Ladislav Pákozdy
Anna Sýkorová
Vek: 59 rokov
Vzdelanie: VŠMU
Pozícia: generálna riaditelka Junior Achievement Slovensko – Mládež pre budúcnost
Junior Achievement je najstaršia a najväcšia vzdelávacia organizácia na svete. Vznikla v roku 1916 v USA. V case jej vzniku bola v americkej spolocnosti kríza, ktorá spocívala v tom, že nesmierne vela mladých ludí, ktorí zacali podnikat, do jedného roka skrachovalo. Ale nie preto, že by nemali teoretické znalosti. Potkýnali sa na banálnych praktických veciach, s ktorými sa stretávali po prvýkrát.
Samozrejme, že to narúšalo dodávatelsko odberatelské vztahy. A dá sa povedat, že práve vtedy zacali vznikat pociatky podnikovej filantropie. Bohatí manažéri a majitelia velkých firiem dali dokopy hlavy a peniaze a vytvorili týmto mladým ludom možnost vyskúšat si podnikanie na jeden rok. Vytvorit si „firmu na necisto“. A tam niektorí z nich zistili, že chcú byt radšej zamestnaní, lebo nemajú pre podnikanie zmysel. Ale mnohí sa potom premyslene pustili do podnikania, lebo už vedeli, ako sa vyvarovat zaciatocníckych chýb. Pretože iba teória nestací. Potrebné sú aj isté skúsenosti a vlastnosti, aby clovek dosiahol úspech na trhu.
V roku 1919 povolali odborníkov. Vytvorili metodiku, ucebné texty, ucebnice a zistili, že je lepšie vzdelávat mladých tesne pred skoncením strednej školy. Junior Achievement sa rozšírila najprv po celých Spojených štátoch. Tam vzniklo aj prepojenie s podnikatelským sektorom. Pretože vlastne absolventi programov, tí, ktorí uspeli, si zacali pripravovat a ovplyvnovat dalšiu generáciu, budúcich nasledovníkov, zamestnancov, ci konkurenciu. Programy sú zamerané prakticky, kedže školský systém sleduje skôr znalosti z teórie. V 50. rokoch sa programy Junior Achievement International rozšírili do celého sveta a v roku 1992 Tomáš Bata kúpil licencné programy pre Cesko a Slovensko. Tieto programy sú v súcasnosti už na všetkých kontinentoch sveta. Vlani sa v Európe dve organizácie Young Enterprise Europe a Junior Achievement International zlúcili a vytvorili tak priestor na spoluprácu, spolocné aktivity a výmenu študentov v celom európskom priestore.