Predseda politickej strany Smer Robert Fico oznámil, že chce zmeniť ekonomické reformy, ktoré zaviedli vlády po roku 1998. Smer chce v zdravotníctve zrušiť 20 a 50-korunové poplatky a kilometrovné za používanie sanitiek.

Okrem toho by zaviedol dve sadzby dane z pridanej hodnoty. Tou nižšou by sa napríklad zdaňovali základné potraviny, lieky, knihy, tlač, stavebníctvo so zameraním na sociálnu a bytovú výstavbu.

Okrem toho chce znížiť priamu daň z príjmu pre stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva. Predseda politickej strany Smer si myslí, že by sa mali znižovať spotrebné dane. Okrem toho by sa mala zvýšiť minimálna mzda. Chce zaviesť pre podnikateľov odpočítateľné položky, ktoré by súviseli s preinvestovaním majetku, ktorý je voľne k dispozícii, či so zamestnaním viacerých osôb.

Pred časom Róbert Fico avizoval, že druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, postavený na súkromných úsporách, premení z povinného na dobrovoľný. Sľubuje tiež väčšie záruky pre úspory v dôchodkových fondoch.

Summa sumárum všetky navrhované opatrenia strany Smer sa týkajú oblasti fiškálnej politiky štátu, alebo verejných financií. Tie pozostávajú z príjmov a výdavkov. Všetkými opatreniami, ktoré navrhol, chce znížiť príjmy verejných financií. To by znamenalo, že bude musieť znížiť výdavky vo verejnom sektore. To by automaticky viedlo k zníženiu miezd na úradoch, v školstve a zdravotníctve. R. Fico chce však zvyšovať priemernú mzdu. Bude zaujímavé sledovať ekonomický zázrak, v rámci ktorého mzdy stúpnu, napriek tomu, že príjmy verejného sektora klesnú.

Ďalšou, teoreticky možnou cestou zvyšovania príjmov verejných financií by mohlo byť zvyšovanie daňového zaťaženia právnických a fyzických osôb. Ak by sa firmám zvýšili daňové výdavky a chceli by sa udržať na trhu, museli by znížiť mzdy. Menšia sadzba dane z pridanej hodnoty by tiež viedla k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu. Zvyšovať výdavky bez adekvátnych príjmov sa jednoducho nedá.

Ak sa nedajú zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, môže zvyšovanie miezd vo verejnom sektore zabezpečiť vydanie štátnych dlhopisov. Pretože Slovensko je členom Európskej únie, verejný dlh by nemal presiahnuť 3 percentá hrubého domáceho produktu. Ak by sa neúmerne zvyšoval, došlo by k efektu vytláčania súkromných investícií verejným dlhom. Ak by sa znížilo množstvo prostriedkov použiteľných na investície, komu by už boli odpisy ponúkané politickou stranou Smer. Zdá sa , že ani tadiaľto (tretia) cesta nevedie.

Nevedno kde sa vzali myšlienky politickej strany Smer, ktoré sa týkajú niektorých nástrojov fiškálnej politiky. Hospodárska politika pozná požívanie vstavaných automatických stabilizátorov a diskrétnych zámerných opatrení. Automatické stabilizátory sú opatreniami fiškálnej politiky, ktoré pokiaľ sú zavedené pôsobia automaticky a nevyžadujú si zásadné zásahy štátu. Znamená to, že automaticky stabilizujú ekonomiku.

Politická strana Smer nedávnymi vyhláseniami obohatila prax hospodárskej politiky o nový príspevok. Pokúša sa zaviesť fiškálne destabilizátory. Znamená to, že ich zavedenie automaticky destabilizuje verejný rozpočet. Okrem toho každé z nich automaticky vedie k zvyšovaniu verejného dlhu.

V ekonomike existujú dva prístupy. Jeden z nich hovorí, že všetko vyrieši trh a druhý, že všetko vyriešia zásahy štátu. Zástancovia jedného prístupu tvrdia, že trh zlyháva a zástancovia druhého, že zlyháva štát. Oba prístupy majú spoločný menovateľ. V obchod prípadoch zlyhávajú ľudia, buď v súkromnom, alebo verejnom sektore. Oba prístupy majú rovnaké dlhodobé ciele, ale používajú rôzne krátkodobé nástroje ekonomickej regulácie. Majú rôzne názory na úlohu dlhu v ekonomike

Zacitujeme však Josepha Stiglitza, ktorý určite nepatrí medzi pravicovo orientovaných ekonómov, ale najmä kvôli tomu, aby Róbert Fico na nikoho nemohol štekať kvôli kritike sprava. J. Stiglitz v monografii Ekonómia verejného sektora napísal o následkoch vládneho dlhu: „Pokiaľ jednotlivec odkáže dlh svojmu synovi (a súd prinúti tento dlh splácať, tak tým zhorší postavenie pre svojho syna. Čím vyšší dlh, tým horšie je syn postihnutý.“

Pre Roberta Fica z toho plynie niekoľko poučení. Mal by zahodiť propagandistickú rétoriku a zaobstarať si „ščot“ – guličkové počítadlo. Pre neskôr narodených pripomenieme, že takéto počítadlá sa používali v maloobchode v Sovietskom zväze spolu s elektrickou pokladňou. Pokladníčky ho používali preto, lebo neverili zložitej technike. Ekonomika je síce zložitá veda, ale začať treba počtami. Pre začiatok stačí ščot. Neskôr by sa zišiel aj niekto, kto sa vyzná v ekonomike verejného sektora. Povie mu, kto je ten čo zlyháva.