ČLÁNOK




Kto bude nasledovať Island?
2. februára 2009

Kto bude nasledovať Island?

 

Renomovaný americký magazín Foreign Policy prináša zaujímavú analýzu piatich krajín, ktoré sú na pokraji ekonomického krachu a politických výbuchov. Niektoré konštatovania sú diskutabilné, ale aj tak podnetné 

 

Veľká Británia:

 

Ekonomické škody

Finančná kríza dostala také kritické rozmery, že Londýn dostal v zahraničných médiách novú prezývku – Reykjavík  na Temži.

Podľa citovaného magazínu už totiž otázka nestojí tak, kedy vstúpi britská ekonomika do recesie, ale kedy sa ocitne v štádiu depresie.

HDP v štvrtom kvartáli 2008 poklesol o 1,5% a Európska únia vo svojom odhade konštatuje, že v tomto roku sa hrubý domáci produkt zníži o ďalších 2,8%.

Kritická je zhruba 8%-ná nezamestnanosť, no ešte veľavravnejšie je, že až 23% dospelých Britov považuje úroveň svojej zadlženosti za nezvládnuteľnú.

Politické dôsledky

Britský premiér Gordon Brown chcel spočiatku získať dôveru voličov tým, že jeho krajina zohrá kľúčovú úlohu – v medzinárodnom meradle -v boji proti kríze.

Avšak prehlbovanie krízy viedlo k tomu, že nálady Britov sa obracajú proti terajšej vláde. Najnovšie prieskumy verejnej mienky hovoria, že približne 6 z 10 obyvateľov britských ostrovov je presvedčených o zlyhaní najnovších opatrení, ktoré majú viesť k ekonomickému ozdraveniu a opozičná Konzervatívna strana až o 15 bodov predstihuje Labouristickú stranu, ktorá je momentálne pri moci.

Vláda už nacionalizovala veľkú časť finančného sektora a ďalšie posilnenie vplyvu štátu je s najväčšou pravdepodobnosťou už len otázkou času.

Vládne intervencie sú všadeprítomné.

Aj preto získala táto krajina ďalšiu prezývku – „Sovietska Británia“.

 

Lotyšsko:

 

Ekonomické škody

Lotyšsko je pravdepodobne krajina, ktorá najviac pripomína Island, a to nielen kvôli chladnému počasiu. Pozoruhodný ekonomický rast tejto malej krajiny bol „pumpovaný“  silnými investíciami z celej Európy, masívnym zahraničným zadlžením, výrazným oživením spotreby a minimálnymi úsporami obyvateľstva.

Po výnimočnom raste HDP /12,2%/ v roku

2006 je momentálne lotyšská ekonomika najslabšia spomedzi všetkých 27 štátov EÚ.

Správa Európskej komisie predpovedá zníženie HDP o 6,9% v tomto a o ďalších 2,4% v budúcom roku, pričom nezamestnanosť má dosiahnuť až dvojciferné číslo v priebehu roka 2010.

Medzinárodný menový fond schválil pre krajinu mimoriadny záchranný balík v objeme 7,3 miliardy USD, avšak k ozdraveniu ekonomiky bude viesť veľmi dlhá cesta, tvrdí Foreign Policy.

Nový program lotyšskej vlády obsahuje rozsiahle, až 25%-né škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, 15%-né zníženie miezd a rozsiahle prepúšťanie.

Politické dôsledky

Popularita vlády dosahuje sotva 10% a na najväčšom občianskom proteste od čias masových demonštrácií proti sovietskej nadvláde v tejto pobaltskej republike v 80-tych rokoch, sa v Rige zúčastnilo až 10 000 Lotyšov – kritizovali vládu za zlé riadenie ekonomiky a časť demonštrantov hádzala dlažobné kocky priamo do budovy parlamentu…

 

Grécko:

 

Ekonomické škody

Celkový pomer zadlženosti k hrubému domácemu produktu prevyšuje 90%. Prijatie eura spočiatku naštartovalo ekonomický boom, no momentálne je hlavnou prekážkou pri odstránení masívneho zadlženia.

Typickou metódou krajín, ktoré chcú zmierniť svoj dlh je devalvácia meny, aby sa znížila reálna hodnota ich finančných záväzkov. Grécko ako člen eurozóny však už nemôže kontrolovať svoju menovú politiku…

Politické dôsledky

Terčom masových demonštrácií, prevažne študentov, bolo v decembri minulého roka zhruba 150 bánk. Grécke finančné domy investovali najmä na Balkáne a už na začiatku krízy boli nebezpečne zadlžené. Pravicovo-centristická vláda im poskytla pomoc, avšak iba za cenu dramatických škrtov v sociálnej oblasti. Toto silne zdecimovalo jej dôveryhodnosť.

 

Ukrajina:

 

Ekonomické škody

Exportne orientovaná ekonomika a nestabilný politický systém spôsobili, že Ukrajina je jedným z najviac postihnutých  trhov vo východnej Európe. Ťažba kovov, ktoré sú potrebné pre výrobu ocele – hlavného exportného artiklu Ukrajiny –

sa v decembri 2008 znížila o 43%, hoci ešte v rovnakom období predchádzajúceho roka, bola Ukrajina ôsmym najväčším výrobcom ocele.

Ukrajinu zachránil pred totálnym ekonomickým kolapsom úver z Medzinárodného menového fondu v celkovom objeme 16,5 miliardy USD /október 2008/, čo je vôbec najväčší záchranný balík poskytnutý MMF východoeurópskej krajine. Ukrajinský parlament však schválil rozpočet s plánovaným deficitom 3%, čo porušuje podmienky čerpania úveru, predpokladajúce vyrovnaný rozpočet. Tento fakt ohrozuje, respektíve môže vyvolať odklad životne dôležitých ďalších prostriedkov schváleného úveru, ktoré boli naplánované na tento mesiac.

Politické dôsledky

Hašterenie a roztržky ukrajinských politikov sa dejú napriek tomu, že ekonomika sa blíži ku kolapsu.

Prezident Juščenko začiatkom októbra rozpustil parlament s cieľom vypísať predčasné voľby a oslabiť tak svojho hlavného rivala – premiérku Tymošenkovú.

Tá namietala, že je nezodpovedné zaťažiť Ukrajinu ďalšími výdavkami na voľby – v čase krízy. V každom prípade si iba 26% Ukrajincov myslí, že vláda je schopná riešiť terajšiu enormnú krízu.

 

Nikaragua:

 

Ekonomické škody

Prezident Daniel Ortega, úhlavný nepriateľ USA ešte od čias studenej vojny na margo finančnej krízy vyhlásil : „Boh trestá Ameriku…“

Avšak reťazová reakcia krízových efektov sa nevyhne ani Nikarague.

Nikaragujská ekonomika je silne závislá od príjmov svojich obyvateľov, pracujúcich v zahraničí. Centrálna banka odhaduje, že ide ročne o 800 miliónov až jednu miliardu USD, ktoré sa zo zahraničia dostávajú na účty v nikaragujských bankách.

Kríza v Amerike však znamená, že podstatne menej Nikaragujčanov zarobí peniaze, ktoré by mohli poslať domov.

Finančná a ekonomická kríza sa premietla aj do ceny kávy, čo je hlavná exportná komodita  Nikaraguy.

Politické dôsledky

Narastajúce autoritárske tendencie v Ortegovej politike vyvolávajú rovnako narastajúcu averziu v rozvinutých krajinách, od pomoci ktorých je Nikaragua závislá.

V novembrových komunálnych voľbách Ortegova vláda zakázala účasť dvom opozičným stranám a zabránila nezávislým domácim, ale aj zahraničným pozorovateľom monitorovať tieto voľby.

Odpoveďou bolo, že USA a šesť európskych krajín suspendovali zahraničnú pomoc Nikarague, ktorá je druhou najchudobnejšou krajinou na západnej pologuli.

Ortega zrejme ešte oľutuje škodoradostnú poznámku na margo ekonomického poklesu v USA, pretože aj jeho krajina pociťuje veľmi silné efekty tohto poklesu.

 

Úplné znenie článku nájdete na :

http://www.foreignpolicy.com/story/cms.php?story_id=4648


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS