Nemecký prezident Christian Wulff v stredu kritizoval Európsku centrálnu banku za nákupy štátnych dlhopisov. Tento krok podľa neho vzbudzuje pochybnosti o súlade s európskou legislatívou. ECB obnovila program skupovania vládnych dlhov na sekundárnych trhoch tento mesiac. Kontroverzné opatrenie malo zastaviť šírenie dlhovej krízy v eurozóne po tom, čo prudko vzrástli náklady na financovanie dlhov Španielska a Talianska. Oživenie programu po 19-týždňovej prestávke odmietol šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann, ktorý zasadá v Rade guvernérov ECB, ako aj zástupca Berlína v jej Výkonnej rade Jürgen Stark.

„Rozsiahle nákupy dlhopisov jednotlivých štátov prostredníctvom ECB považujem za právne spochybniteľné,“ vyhlásil prezident spolkovej republiky na ekonomickej konferencii v bavorskom meste Lindau. Wulff pripomenul ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktoré ECB zakazuje priame nákupy dlhopisov od vlád. „Tento zákaz má zmysel iba vtedy, keď ho tí, ktorí sú zodpovední (za jeho napĺňanie), neobchádzajú rozsiahlymi nákupmi na sekundárnom trhu,“ dodal prezident. Nepriame nákupy vládnych dlhopisov sú zároveň drahšie ako priame, čo znamená, že „aktéri finančných trhov tak zas raz získavajú províziu bez toho, aby znášali riziko,“ zdôraznil Wulff.

Nemecký prezident má v politickom systéme krajiny skôr reprezentatívnu funkciu a politiku vlády ovplyvňuje iba v obmedzenej miere. Jeho výroky však ilustrujú rastúci odpor, na ktorý v Nemecku narážajú kompromisné opatrenia zamerané na zvládnutie dlhovej krízy v eurozóne. Nemecká centrálna banka svoj odmietavý postoj k nákupom dlhopisov zopakovala v pondelok, keď uviedla, že ECB týmto krokom znižuje motiváciu členských štátov k „primeranej fiškálnej politike“.