Krátka vojna s Irakom by mohla stát svet pocas najbližších niekolkých rokov približne jedno percento celkového hrubého domáceho produktu (HDP) svetovej ekonomiky rocne, a viac ako 1 bil. USD v období 2003 – 2010. Informovali o tom austrálski odborníci Warwick McKibbin a Andrew Stoeckel. Warwick McKibbin je clenom bankovej rady austrálskej centrálnej banky a Andrew Stoeckel je riaditelom Centra pre medzinárodnú ekonomiku.

Dlhotrvajúca vojna by si mohla vyžiadat viac ako trojnásobné náklady. V roku 2003 by si vyžiadala 237 mld. USD a v období 2003 – 2004 náklady 3,57 bil. USD. Vedlajšie vplyvy vojny, ako napríklad rast cien ropy, mimoriadne rozpoctové výdavky a ekonomická neistota, by mohli iba v samotnom roku 2003 stát svetovú ekonomiku 173 mld. USD. Odborníci vychádzali pri odhadoch z dvoch scenárov. Prvým scenárom je krátka vojna, po ktorej by nasledovala jeden až dvojrocná obnova krajiny. Druhým scenárom je vojna, ktorá by trvala pät rokov a vyžiadala by si dalších pät rokov obnovy. „Záver je taký, že aj krátka vojna bude mat na svetovú ekonomiku výrazný vplyv, avšak pri súcasných prognózach svetového rastu by neviedla k recesii,“ dodali.

Kým USA by podla odhadov znášali podstatnú cast nákladov na vojenskú intervenciu, Velká Británia spolu s Austráliou a viacerými európskymi krajinami by museli zvýšit rozpoctové výdavky. Japonsko by bolo pravdepodobne najväcším prispievatelom vo fáze obnovy Iraku. Krátka vojna v Iraku by USA stála v roku 2003 približne 34 mld. USD, západnú Európu 47 mld. USD a východnú Európu spolu s Ruskom 11 mld. USD. V období 2003 – 2010 by náklady na krátku vojnu predstavovali pre USA 491 mld. USD, pre západnú Európu 157 mld. USD a východnú Európu spolu s Ruskom 73 mld. USD. Dlhá vojna by stála USA v tomto roku 65 mld. USD, západnú Európu 67 mld. USD a východnú Európu spolu s Ruskom 15 mld. USD. V období 2003 – 2010 by si dlhá vojna vyžiadala náklady zo strany USA vo výške 1,47 bil. USD, zo strany západnej Európy 748 mld. USD a zo strany východnej Európy spolu s Ruskom 183 mld. USD.