Najväčšie záplavy na Dunaji, ktorých pamätníci ešte žijú, sa viažu s rokmi 1954 a 1965. V posledných rokoch rieka tiekla zväčša disciplinovane dolu korytom a povodňové katastrofy vyvolané extrémnymi zrážkami postihovali iné oblasti Slovenska (PROFIT č. 31/2002). Tohtoročnú augustovú pohromu si budú dlho pamätať najmä obyvatelia Devína, kde sa na niekoľko dní stal jediným dopravným prostriedkom čln. Z brehov sa tu vylial Dunaj aj Morava.

V Bratislavskom kraji voda zaliala 880 hektárov územia, vnikla do 123 domov, 105 chát a 26 lodeníc. Škody sa odhadujú na 500 miliónov korún. Na Záhorí, v katastrálnom území obce Zohor , pri rieke Morave bolo zaplavených 1 380 hektárov. Ďalšie nepríjemnosti a materiálne škody vznikli na dolnom toku Dunaja, najmä v dôsledku zvýšených spodných vôd v nízko položenom Štúrove a v okolí Komárna.

Celkove však Slovensko vyšlo najlepšie spomedzi postihnutých krajín.

Dunaj dosiahol 990 centimetrov

Dunaja v Bratislave kulminoval 16. augusta v ranných hodinách na 990 centimetroch. Pod vodou sa ocitla časť Sadu Janka Kráľa na petržalskej strane, premávka bola vylúčenej z tunajšej Viedenskej cesty. Približne meter vysoká voda zaplavila parkovisko na Gondovej ulici v Starom Meste. Doprava po Vajanského nábreží bola odklonená, električky premávali cez tunel. Pre každý prípad bola pripravená i evakuácia obyvateľov z ohrozených domov na nábreží Dunaja. Nakoniec k tomu nedošlo. Ešte v ten deň popoludní sa mesto začalo spamätávať z depresie. Vrecia s pieskom na príkaz Ústrednej protipovodňovej komisie prevážali na problematickejší dolný tok Dunaja.

Odborníci tvrdia, že vďaka tomuto dielu sa podarilo zmierniť povodne v Rakúsku, na slovenskom území i v Maďarsku. Napokon, to bol jeden z dôvodov, prečo sa Gabčíkovo začalo stavať. Škody po povodni v roku 1954 dosiahli na maďarskej strane 14 miliárd forintov, v roku 1965 na našej strane tri miliardy československých korún.

„Voda sa na slovenskom toku Dunaja nezdržala. Jednak jej cez upravené koryto môže pretekať viac, jednak možno prietok regulovať. Znížením hladiny v čunovskej zdrži sa podarilo odtiahnuť časť vodnej masy z rakúskych odtokov z blízkosti Viedne,“ vysvetľuje verejnosti pomerne málo známu skutočnosť hovorca Slovenských elektrární, a. s., – o. z. Vodné elektrárne Eugen Regula.

Riaditeľ OZ Povodie Dunaja, závod Gabčíkovo, Ján Blahuta sa neobával, že by nevydržali hrádze. „Vodné dielo je projektované na tisícročnú vodu (prietok 13-tis. m3/s). Viac ako pri storočnej vode (prietok 11-tis. m3/s). Išlo o krátkodobú povodeň a my dokážeme nával prvej povodňovej vlny „ubrzdiť“ v zdrži a postupne dávkovať, takže v susednom Maďarsku nemajú toľko problémov. Aj naše okolité obce sú v bezpečí, až na obce Dobrohošť, Vojka a Bodíky, ktoré sa nachádzajú v medzihrádzovom priestore starého koryta Dunaja a prívodového kanála.“

Európa plánuje pomôcť

Predseda Ústrednej protipovodňovej komisie, minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš, informoval, že podľa odborného odhadu spôsobili povodne od začiatku tohto roka škody za 1,772 mld. Sk. Podľa ministra financií Františka Hajnoviča má vláda na pokrytie škôd v rezerve 90 miliónov. Premiér Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil na rokovaní predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska o pomoci Európskej únie. Európska investičná banka navrhla postihnutým krajinám úvery s preferenčnými sadzbami a je pripravená kryť projekty na odstránenie škôd až do výšky sto percent.