Odborníci tvrdia, že rast cien energií donúti majitelov bytových a rodinných domov zaujímat sa o zateplovanie starších objektov. Je len otázkou casu, kedy sa v ovela väcšej miere zacne s rekonštrukciami, výsledkom ktorých bude fasáda krajšia – zákazníci uprednostnujú najmä pastelové farby, najmä odtiene žltej – a kvalitnejšia, zabranujúca úniku tepla z bytov.

„Nielen spolocenstvá majitelov, ale aj majitelia rodinných domov však argumentujú, že zateplovanie stojí vela penazí. Prvotné náklady sú naozaj pomerne vysoké. Potrebujeme lešenie, materiál, pracovnú silu, špecialistov. V porovnaní s nimi je cena za izolacný materiál malá, zato význam zateplenia je velký. Táto prvotná investícia sa však coskoro investorovi vráti,“ vysvetluje riaditel Baumitu, s. r. o., Luboš Fussek. Spolocnost je lídrom na trhu výrobkov a systémov na omietky, fasády a potery, medzi nimi i kontaktného zatep-

lovacieho systému.

Náklady, ktoré dáva priemerná domácnost bývajúca v nezateplenom byte na vykurovanie, sú dnes zhruba o tridsat percent vyššie, ako by boli v prípade domov so zateplenou fasádou.

„Ludia, ktorí si doteraz nenašetrili dost prostriedkov, platia za teplo unikajúce do okolia namiesto toho, aby si zaobstarali financie – v súcasnosti z pomerne lahko dostupných zdrojov.“ Podla L. Fusseka ide momentálne o velmi efektívny spôsob investovania. Menší úcet za vykurovanie predstavuje v konecnom dôsledku úsporu, ktorá sa rovná úrokom úveru.

Návratnost zateplovacieho systému sa pohybuje na hranici 6 – 7 rokov. A to nie je všetko. Do úvahy treba vziat inflacný tlak, skutocnost, že si skrášlime obydlie a že výhody zateplenia budeme využívat už v tomto období.

Kde na to vziat?

Aké sú teda možnosti tých, ktorí si nenašetrili dostatok prostriedkov na rekonštrukciu fasády, ale myslia prezieravo a rozhodli sa pre zateplenie?

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pred casom vytvorilo financný program na zateplovanie bytových domov, využit môžu, samozrejme aj stavebný úver z niektorej z troch stavebných sporitelní. K dispozícii sú tiež hypotekárne úvery, o ktorých L. Fussek hovorí, že sú momentálne jedny z najlacnejších v Európe. Dalej je tu celá škála spotrebných úverov a v neposlednom rade Baumit – Tatra banka úver, ak sa stavebník rozhodne pre zateplovací systém od tejto firmy.

Otázka, ci žit na úver a splácat úroky, ktoré sa v konecnom súcte vyšplhajú na znacnú sumu, alebo najskôr sporit, sa vynorila už pri splátkovom predaji spotrebných tovarov. Riaditel Baumitu, ktorý je zároven aj podpredseda Združenia pre zateplovanie budov, má naporúdzi nasledujúcu odpoved:

„Správnost volby, kedy siahnut po úvere, spocíva v tom, ci splácam cosi, co mi prináša úžitok. V prípade zateplenia bytového alebo rodinného domu mi po piatich rokoch, ked znížená spotreba energie na vykurovanie zaplatí úroky, bude táto investícia už len zarábat. Keby som to neurobil teraz, tak o tých pät rokov budem na tom istom bode, iba s tým rozdielom, že som nevyužil dnes dostupné peniaze.“

Celospolocenský dosah

Žial, šetrenie energiou sa akosi vytratilo z rebrícka celospolocenských priorít, zatial co vo vyspelých krajinách je to naopak.

„Zhruba 80 percent nákladov na energie smeruje do vykurovania objektov. Ak by Slo-vensko tieto náklady znížilo len o 5 – 10 percent, dosiahneme hned dva efekty: zmenší sa obchodný deficit krajiny, pretože nemusíme nakúpit napríklad tolko plynu v zahranicí, a znížime tiež množstvo emisií CO2. Má to teda význam nielen pre obcana ako majitela bytu, pretože výsledkom je krajšie a zdravšie životné prostredie, ale aj pre celú spolocnost,“ tvrdí L. Fussek.

Aby sme sa však pohli z miesta, musia najskôr spolocenstvá vlastníkov bytov presvedcit svojich clenov, že zateplovanie má pre nich zmysel. Pozitívnym príkladom sú prípady z Martina, ale i dalších miest. Samozrejme, aj zainteresované ministerstvá a dalšie inštitúcie by mali viac podporovat tento program zateplovania budov a rozvíjat ho v oblasti normotvornej, legislatívnej ci danovej.