Krajiny strednej a východnej Európy (SVE), ktoré sa na budúci rok pričlenia k Európskej únii (EÚ), budú musieť vynaložiť značné úsilie na zníženie pôžičiek, od čoho bude závisieť, kedy budú môcť prijať euro. Informovala o tom vo svojej ročnej správe o tranzitívnych ekonomikách Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD).

Spomedzi ôsmich východoeurópskych kandidátskych krajín musia najväčšie z nich – Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko – čo najrýchlejšie vyriešiť problémy v rámci svojich rozpočtov. V opačnom prípade by sa vystavili riziku ekonomických šokov v období prechodu na spoločnú európsku menu. EBRD upozornila, že mnohé z týchto krajín budú pravdepodobne musieť prejsť dlhým obdobím transformácie pred tým, ako sa budú môcť stať členmi eurozóny. Menšie kandidátske krajiny – Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva – sú lepšie pripravené na euro vďaka ich rýchlemu rastu. V prípade pobaltských krajín sú priaznivým faktom aj režimy fixných devízových kurzov, dodáva EBRD.

Krajiny sledovaného regiónu si počínali počas uplynulých dvoch rokov relatívne dobre aj napriek spomaľovaniu rastu svetovej ekonomiky, pričom ich celkový ekonomický rast by mal v tomto roku zrýchliť na 3,3 % zo slabej vlaňajšej miery 2,5 %. Rast ekonomiky však povzbudzuje vládna spotreba, a preto nemusí byť udržateľný, čo platí predovšetkým pre krajiny, zápasiace okrem iného s deficitmi na bežnom účte platobnej bilancie, ako napríklad Maďarsko. „Značná a rýchla fiškálna expanzia vo väčších kandidátskych krajinách, ktorá podporovala ekonomický rast počas uplynulých niekoľkých rokov, predstavuje dôležité makroekonomické riziko,“ uvádza sa v správe EBRD. Správa neobsahuje žiadnu prognózu termínu vstupu kandidátskych krajín do eurozóny. Z nedávneho prieskumu agentúry Reuters medzi analytikmi vyplýva, že štyri najväčšie kandidátske krajiny by mohli prijať euro v rokoch 2009 – 2010.

Podľa EBRD existuje možnosť, že fiškálne tlaky postupne oslabnú počas roku 2004, ak ekonomika eurozóny začne rásť rýchlejšie. Motorom ekonomického rastu v kandidátskych krajinách by sa potom stal export namiesto domácej spotreby. Krajiny SVE však budú naďalej potrebovať reformy, ako aj väčšie úsilie na elimináciu korupcie. Región SVE čelí podľa EBRD novým výzvam implementovať politiku EÚ v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a priemyslu, ktorú budú musieť vlády krajín spolufinancovať zo svojich oslabených štátnych rozpočtov. Kvôli následným vysokým deficitom bude ťažšie kontrolovať devízové kurzy, čo budú kandidátske krajiny musieť robiť počas svojho minimálne dvojročného zotrvania v európskom mechanizme devízových kurzov ERM II v rámci príprav na vstup do eurozóny.