Tridsať členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj urobili významný krok pri riešení doteraz značne kontroverznej otázky, akým spôsobom a podľa akých pravidiel zdaňovať elektronické obchodovanie, ktoré sa realizuje prostredníctvom internetu a webovských stránok.

Experti hovoria o tom, že sa dosiahla nielen predbežná dohoda, ale aj určitý interpretačný pokrok, ktorý je nevyhnutný pri riešení takzvaných „cybertaxes“.

Na druhej strane však pripomínajú, že treba podniknúť ďalšie kolá rokovaní, aby sa OECD mohla zjednotiť na komplexnom posudzovaní tejto otázky.

Podľa britskej spoločnosti PwC, ktorá je profesionálnou servisnou firmou pre elektronické obchodovanie, sme boli svedkmi veľmi dobrého štartu, avšak tvrdé rokovania musia pokračovať.

Prvé úspešné kroky sa teda už urobili. Podľa oficiálneho vyhlásenia OECD sa dosiahol konsenzus v rôznych sférach, ktoré priamo súvisia so zdaňovaním elektronického obchodovania.

Výbor pre rozpočtové záležitosti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj stanovil viaceré pravidlá, ktoré určujú, aké aktivity v rámci e-commerce budú podliehať zdaneniu.

Prvým vážnym kritériom je, že zisk spoločnosti sa zdaňuje v danej krajine, v rámci platného daňového režimu iba vtedy, ak má konkrétna spoločnosť v tejto krajine stále zastúpenie (podnik, firmu…) Výbor pre rozpočtové záležitosti zároveň rozhodol, že webovská stránka nie „stálym zastúpením“.

V praxi to bude znamenať, že povedzme americká spoločnosť nebude zdanená v Nemecku iba preto, že nemecký spotrebiteľ si na základe ponuky na webovskej stránke objedná určitý druh tovaru alebo služby.

Druhé kľúčové rozhodnutie sa týka štatútu serverov – ich fungovanie sa zdaňuje v krajine, v ktorej je tento server domestifikovaný. Ak spoločnosť vlastní budovu, v ktorej sa takýto server nachádza, potom ide o „stále zastúpenie“.

Spoločnosť je viazaná zdaňovacím systémom danej krajiny aj vtedy, ak je tento server umiestnený v inej, ako vlastnej budove.

Server sa stáva „stálym zastúpením“, ak sa v mieste jeho dislokácie uskutočňujú „signafikantné funkcie“, čím sa má na mysli, že ide o činnosť, ktorá by si inak vyžadovala pracovné pozície spojené napríklad s preberaním objednávok alebo spracovaním platieb na báze kreditných kariet.

Význam týchto nových pravidiel definovaných OECD je evidentný najmä z dôvodu, že sú úplne zrozumiteľné, najmä pri interpretácii početných bilaterálnych daňových zmlúv medzi rôznymi štátmi.

Ozývajú sa však aj trochu iné hlasy, ktoré tvrdia, že celkový prístup k e-commerce by sa mal zmeniť, pretože definícia „stáleho zastúpenia“ sa zdá byť už zastaralá. Ide o údajne „nacionalistický prístup“ k biznisu a zdanením postihuje zahraničné spoločnosti, ktoré už fungujú v bezhraničnom obchodnom svete.

To je však iba jeden z pohľadov. Hlavným východiskom totiž zostáva, že

e-commerce musí dostať šancu na vlastnú prosperitu bez toho, aby získal privilégiá, ktoré sú nedostupné ostatným formám obchodovania.

V tomto smere dosiahla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj potrebnú dávku dočasnej stability, ktorá sa však musí prehĺbiť v ďalších detailných rokovaniach i v dosiahnutí komplexnejších dohôd ohľadne elektronického obchodovania.