Ministri financií najvyspelejších krajín sveta skupiny G7 a Ruska vyjadrili na svojom stretnutí vo Francúzsku presvedcenie o posilnení rastu svetovej ekonomiky a zaviazali sa k hlbkovým reformám na vyriešenie ekonomických problémov v bohatých aj chudobných krajinách. Stretnutia sa zúcastnili ministri financií krajín skupiny G7 – USA, Kanady, Japonska, Nemecka, Talianska, Velkej Británie a Francúzska, ako aj zástupcovia Ruska. Išlo o prvé zasadnutie skupiny G7 od skoncenia vojny v Iraku. Napriek obavám z hrozby recesie v mnohých krajinách G7, z rozširovania deflácie podla japonského štýlu po celom svete a z oslabovania amerického dolára zúcastnení ministri povedali, že mnohé rizikové faktory, negatívne vplývajúce na svetovú ekonomiku, oslabli.

Spolocné stanovisko po skoncení stretnutia obsahovalo zoznam plánovaných opatrení pre jednotlivé krajiny na uskutocnenie reforiem s cielom vytvorit priaznivejšie prostredie pre súkromný sektor a povzbudit zotavovanie svetovej ekonomiky. Krajiny G7 vyjadrili optimizmus, že ekonomická situácia vo svete sa coskoro zlepší bez toho, aby bolo potrebné uchylovat sa k akýmkolvek núdzovým opatreniam. Americký minister financií John Snow však apeloval, aby všetky krajiny skupiny G7 vynaložili väcšie úsilie na oživenie rastu svetovej ekonomiky, kedže „rast popredných ekonomík sveta nie je taký, akým by mohol byt“. Dodal, že USA ocakávajú od iných krajín rázne opatrenia, vrátane fundamentálnych štrukturálnych reforiem, na podporu rastu hospodárstva a tvorby pracovných miest.

Komuniké zo zasadnutia neobsahovalo podrobnosti o svetových devízových trhoch. Zasadnutia sa totiž nezúcastnili guvernéri centrálnych bánk príslušných krajín, a preto sa rokovania nezameriavali na devízové kurzy. Ministri financií však poukázali na nestabilitu na devízových trhoch a na prudký pád dolára. Úcastníci sa dohodli na tesnej spolupráci, ak sa kurzy devíz nadmerne vychýlia z prijatelných úrovní. Dolár nedávno znepokojil trhy svojim pádom takmer na štvorrocné minimá voci euru.

USA oznámili, že povzbudia tvorbu pracovných miest prostredníctvom apelovania na jednotlivcov a firmy, aby viac sporili, resp. investovali. Európske krajiny prislúbili, že sa budú usilovat o zvýšenie flexibility svojich ekonomík pomocou reforiem na trhu práce a produktov a na kapitálových trhoch. Japonsko zdôraznilo potrebu reformy financného sektora a boja proti deflácii. Nedostatok konkrétnejších opatrení súvisí pravdepodobne s tým, že hlavným cielom zasadnutia bolo pripravit sa na júnový summit vo francúzskom meste Evian, kde by podla želania francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca mali krajiny vyjadrit jasnejšie zámery na elimináciu rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta.

Ministri financií zúcastnených krajín tiež rokovali o možnostiach zlepšenia organizácie štruktúr poskytovania pôžiciek pre chudobnejšie krajiny. V rámci novej iniciatívy požiadali ministri Parížsky klub veritelov o nájdenie flexibilnejších spôsobov na vyriešenie problémov chudobných krajín s dlhmi. Krajiny G7 taktiež neocakávajú, že by Irak zacal splácat svoje dlhy pred koncom roku 2004. Podla ministrov financií potrvá niekolko mesiacov, kým sa zistí, kolko Irak vlastne dlhuje svojim veritelom. Podla niektorých odhadov predstavujú zahranicné dlhy Iraku celkovo viac ako 100 mld. USD.

Ministri financií G7 na zasadnutí podporili aj plán vypracovania medzinárodných úctovných predpisov, aby sa obnovila dôvera voci financným výsledkom podnikov po nedávnych úctovných škandáloch vo viacerých svetových korporáciách, vrátane Enron a WorldCom. G7 však neoznámila, dokedy by sa mala dohoda o nových úctovných pravidlách podpísat.