Vývoj finančného trhu nasvedčuje o tom, že prostredie sa vyvíja v prospech bezpečných foriem investovania obyvateľstva. Súvisí to s tým, že Slovensko upravuje právne normy tak, že musí akceptovať direktívy Európskej únie. Uviedol to na okrúhlom stole o kolektívnom investovaní Slavomír Šťastný, člen Rady Úradu pre finančný trh (ÚFT).

Na Slovensku sa musí prijať norma, ktorej základom by bola kompenzačná schéma, teda mechanizmus, ktorým by boli chránené vklady u obchodníkov s cennými papiermi.

„Chceme aby ochrana bola ešte silnejšia. Ak má fungovať skutočný dozor nad finančným trhom, tak má viesť k tomu, že bude kontrolovaný tak, že bude jednoducho transparentnejší. Bezpečnejšie prostredie bude viesť k tomu, že obyvatelia budú ukladať úspory aj v nástrojoch kolektívneho investovania. Ľudia sú náchylní viac investovať v bezpečnom prostredí, tvrdí Šťastný. Vývoj však nemusí smerovať k ideálnemu stavu, poznamenal člen Rady ÚFT. Finančný trh nie je však u nás stabilný a jeden dva otrasy môžu zvrátiť pozitívny vývoj.

Za hlavné nebezpečenstvo Šťastný považuje uzavreté podielové fondy. Nebezpečenstvo vidí v „prehadzovaní“ akcií medzi uzavretými a otvorenými podielovými fondmi. „Stačí jeden, či dva prípady krachu a nespamätáme sa z toho,“ poznamenal Šťastný. Ohrozila by sa tým dôvera v domáce subjekty kolektívneho investovania na najbližších dvadsať rokov.

Ďalším prvkom nestabilnosti môže byť výsledok volieb. Kapitálový trh na Slovensku živorí podľa Šťastného preto, lebo nie sú na ňom štandardné pravidlá hry. Miloš Surovič z reštitučného invetsičného fondu si myslí, že podmienkou fungovania kapitálového trhu je vymáhateľnosť práva.

„Strašným spôsobom v zákonoch predbiehame spoločenskú situáciu. Naše zákony sú čoraz dokonalejšie. Sú štandardné, ale nikto ich neberie vážne,“ mieni Šťastný.

Július Strapek, riaditeľ Tatra Asset Management poznamenal, že modelovým klientom fondu spravovaného touto firmou je vysokoškolsky vzdelaná žena z mesta do 40 rokov. Podľa Šťastného je všeobecne známe, že ženy majú menší sklon k riziku ako muži. Strapek tvrdí, že do produktov kolektívneho investovaní začínajú v Európskej únii v podstatne väčšej miere investovať mladí ľudia do rizikovejších produktov, lebo majú pred sebou väčší časový horizont.

Roman Scherhaufer, výkonný riaditeľ Asociácie správcovských spoločností si myslí, že trendom vývoja v kolektívnom investovaní bude postupné ukladanie malých čiastok do podielových fondov. Za ďalšiu možnosť rozmachu kolektívneho investovania vidí riaditeľ ASS v tom, že doplnkové dôchodkové poisťovne budú ukladať peniaze do podielových fondov. To by malo byť daňovo podporené daňovou stimuláciou. Rast prostriedkov vložených cez subjekty s licenciou môže byť stimulovaný aj reformou dôchodkového zabezpečenia, poznamenal riaditeľ ASS. Za dva najväčšie faktory, ktoré ovplyvňujú stav kolektívneho investovania považuje Scherhaufer reklamu a vzdelávanie obyvateľstva.