Počas dňa síce koruna mierne oslabila až za 43,20 Sk za euro, nákupy zo strany zahraničia jej pomohli sa vrátiť na pôvodnú úroveň.

Očakávame, že koruna do konca roku výraznejšie neprelomí úroveň 43,00 Sk za euro, keďže na jej prelomenie by bol potrebný väčší objem devíz, ktorý teraz, v čase zatvárania kníh a bilancovania, asi nie je po ruke. Predpokladáme však, že koruna nastúpi na apreciačný trend po Novom roku. Meny stredoeurópskych ekonomík budú ťažiť zo svojej pozície a relatívnej izolovanosti od recesie v Nemecku aj v USA. Rast HDP v strednej Európy by mal byť hnaný hlavne domácou spotrebou. Apreciačný trend naviac bude podporovaný mohutným privatizačným programom.

Česká koruna na moment prelomila tvrdú úroveň odporu 33,000ň Kč za euro až na 32,95 Kč za euro. Zisky jej však dlho nevydržali a deň končila opäť mierne nad 33,00 Kč za euro. Aj v prípade českej koruny očakávame výrazné posilňovanie práve od nového roka. Sentiment je výrazne prokorunový, prípadné intervencie ČNB majú len dočasný charakter a vláda plánuje pokračovať v privatizácií.

Trh so slovenskou korunou začína reflektovať na očakávané čísla o HDP za tretí kvartál. Predpokladáme, že domáci produkt vzrástol o 2,5% medziročne v 3Q 2001. Výrazne vyššie číslo by bolo dobrou správou pre korunu, avšak už v čase júla až septembra sa už prejavovali znaky spomaľovania ekonomík hlavných obchodných partnerov Slovenska, čo znížilo náš export a teda aj HDP.

Voči doláru koruna končila na úrovni 48,60 SK za dolár.

Bankový sektor sa v stredu dostal z denného podstavu likvidity do mierneho nadstavu 263 mil. Sk, keď banky deponovali na účtoch povinných minimálnych rezerv 33,013 mld. Sk. Na kumulatívnej báze ešte stále vykazujú podstav a plnenie je na úrovni 94,39 %. Sektor zaznamenal odliv 18 mld. Sk z aktuálneho repotendra Národnej banky Slovenska, ďalších 1,708 mld. Sk odišlo z emitovaných štátnych pokladničných poukážok. Na druhej strane prišlo 21,45 mld. Sk zo splatného repotendra centrálnej banky.

Jednodňové peniaze sa kótovali na 7,3 / 7,6 % p.a., týždňové na 7,4 / 7,7 % p.a., dvojtýždňové až mesačné na 7,45 / 7,75 % p.a. Dvojmesačné až ročné peniaze sa kótovali na 7,5 / 7,8 % p.a. Podľa dílera Istrobanky Dušana Krajčiho sa v dôsledku dostatku zdrojov v sektore môžu ceny krátkych depozít posunúť do konca týždňa k 7,2 / 7,3 % p.a.

Krajči rovnako ako analytici na trhu neočakáva znižovanie kľúčových úrokových sadzieb centrálnu bankou v tomto roku napriek priaznivým výsledkom inflácie. Brzdou sú zhoršujúce sa výsledky na bežnom účte platobnej bilancie. „Centrálna banka je pri zmene úrokových sadzieb zdržanlivá aj na základe odporúčaní Medzinárodného menového fondu, ktorý odporúča riešiť vonkajšiu nerovnováhu skôr fiškálnymi nástrojmi,“ povedal. Z tohto dôvodu bude dôležitý proces prijímania zákona o budúcoročnom štátnom rozpočte v parlamente. Podľa Krajčiho by mohla centrálna banka znížiť úrokové sadzby až v budúcom štvrťroku, avšak aj toto zníženie by malo byť len „kozmetickou úpravou“ a malo by predstavovať pokles o 0,25 percentuálneho bodu.