Predpokladáme, že koruna by naďalej mohla vykazovať opatrné posilňovanie pod vplyvom očakávaného prílevu príjmov z privatizácie, hlavne z predaja 49% podielu v SPP. Nedávne vyhlásenia ministra Magvašiho, ktoré poukazovali na záujem zastaviť tento predaj, nemali dopad na kurz, avšak v prípade nezrealizovania predaja tohto balíka by koruna stratila významnú podporu. Bezprostredná podpora koruny z prílevu týchto príjmov vyplýva z priameho cash flow devízových tokov do ekonomiky a nepriama zo splácania štátneho dlhu a plánovaných reforiem, ktoré sa majú realizovať z predpokladaných 200 mld SK získaných z predaja časti SPP.

Korunu zajtra očakávajú aj dáta o zahraničnom obchode v auguste. Očakávame pokračovanie v negatívnom trende nastúpenom v novembri 2000. Augustový schodok by sa mal podľa našich očakávaní byť na úrovni schodku z júla 8,48 mld Sk.

Vplyv privatizačných príjmov na kurz meny v stredoeurópskom priestore je najviditeľnejší na kurze českej koruny. Ten, voči slovenskej korune, už dosiahol 1,29 SK za českú korunu. Česká koruny je momentálne podporovaná posledným predajom Komerční banky.

Voči doláru končila slovenská koruna na 47,60 Sk za dolár.

Napriek prílevu prostriedkov zo striedajúcich sa dvojtýždňových sterilizačných repotendrov, keď na trh prišlo 18,5 mld. Sk a odišlo 16 mld. Sk, sa podstav likvidity bankového sektora ešte viac prehĺbil. Ako povedal díler Tatra banky Milo Paracka, bankové domy sa dostali z ranného podstavu likvidity 1,6 mld. Sk do podstavu 2,5 mld. Sk po odchodoch prostriedkov z klientskych úhrad preddavkov dane z pridanej hodnoty. Z trhu odišlo aj 100 mil. Sk z emitovaných štátnych pokladničných poukážok.

Banky tak na účtoch držali 30,7 mld. Sk, pričom na 100-percentné plnenie rezerv ku koncu periódy potrebujú deponovať až 33,2 mld. Sk. Na kumulatívnej báze banky vykázali podstav 99,17 %. „Ak by do konca týždňa nezaznamenal sektor prílev zdrojov, banky sa budú musieť do konca týždňa refinancovať v centrálnej banke,“ povedal díler. V piatok totiž skončí septembrová perióda plnenia povinných minimálnych rezerv. Podľa Paracku je však pravdepodobnejšie, že na trh určité zdroje prídu, v opačnom prípade by centrálna banka stiahla v utorkovom sterilizačnom repotendri menší objem zdrojov.

Obchodovanie na peňažnom trhu sa v stredu sústredilo na úložky s valutou do jedného týždňa. Jednodňové zdroje sa obchodovali na 7,8 / 7,9 % p.a., týždňové peniaze boli na 7,6 / 7,7 % p.a. Dvojtýždňové až polročné fondy boli na 7,7 / 7,8 % p.a., deväťmesačné a ročné na 7,8 / 7,9 % p.a. Podľa Paracku podstav likvidity môže tlačiť na rast cien najkratších depozít, nie však nad 8 % p.a. Priestor pre nárast sadzieb je podľa neho aj pri dlhších depozitách.