Menový program Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2003 vychádza z niekoľkých dokumentov. V prvom rade je to zákon o štátnom rozpočte, najmä zámer vlády znížiť fiškálny deficit, ďalej strednodobý výhľad vývoja hospodárstva a odhady následkov rozhodnutí o zvýšení cien energie. Jeho súčasťou je aj krátke zhodnotenie roku 2002. Emisná banka je spokojná najmä s vývojom inflácie, menšiu spokojnosť vyjadrila s vývojom menového kurzu, keď guvernér Marián Jusko doslova povedal, že kurz je preexponovaný. Spomeňte si, že NBS v októbri a novembri najskôr slovne, potom aj priamo intervenovala proti posilňovaniu koruny. Starý rok už však nezmení ani centrálna banka, ani nikto iný. Aké sú ciele banky v najbližšom období?

Rast HDP neohrozia zvýšené ceny

Podľa M. Juska menovú politiku v roku 2003 najviac ovplyvní plánovaný vstup Slovenska do Európskej únie a prizvanie do NATO. „Zaradenie do týchto štruktúr vytvára predpoklady na ďalšie zlepšovanie hodnotenia Slovenska ratingovými agentúrami,“ hovorí M. Jusko. Zvýšenie atraktivity SR však vytvára tlak na zhodnocovanie koruny, čo už guvernér nepovažuje za prospešné pre malú otvorenú ekonomiku. Neúmerné zhodnocovanie meny môže mať podľa neho negatívny vplyv na spotrebu, dovozy a súčasne spôsobiť pokles cenovej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov. Svoje slová potvrdil hneď v prvých januárových týždňoch, keď slovne intervenoval proti korune. Pokračuje proces harmonizácie nástrojov s Európskou centrálnou bankou znížením sadzby povinných minimálnych rezerv na 3%.

Menový program vychádza z nezmenených úrokových sadzieb pri relatívne stabilnom menovom kurze oproti euru i doláru. Hlavným cieľom menovej politiky je stále cenová stabilita, no NBS bude monitorovať aj vývoj výmenného kurzu a upravovať ho s použitím dostupných nástrojov.

Na základe rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o raste cien energií by sa mala spomaliť konečná spotreba domácností i verejného sektora. Vďaka tomu, že vlani regulované ceny takmer vôbec nerástli, práve spotreba domácností bola ťahúňom ekonomiky v roku 2002. Pokles spotreby by však nemal ohroziť rast HDP, nahradí ho priaznivé pôsobenie zahraničného a investičného dopytu. Rastu investícií by malo pomôcť zrýchlené investovanie samosprávy do prípravy infraštruktúry, výkupu, prenájmu pozemkov na priemyselné parky, výstavba diaľnic a rýchlostných cestných komunikácií, posilnenie konkurencie na trhu financovania výstavby, sprístupnenie úverových produktov na financovanie stavieb, nižšia úroveň úrokových sadzieb aj vnímanie vyššej stability ekonomického prostredia (vďaka vstupu do NATO a EÚ).

Reálny rast HDP by podľa NBS mal byť približne rovnaký ako vlani, teda asi 4 %. Oživenie exportu v rámci bežného účtu by mal kompenzovať rast dovozov investičného charakteru. Naopak, dovoz, ktorý ovplyvňuje záujem zo strany domácností, by sa mal znížiť. Napriek tomu by nemalo dôjsť k výraznému zníženiu dovozov spotrebného tovaru.

Čo sa týka menových agregátov, nemala by ich už ovplyvniť reštrukturalizácia bankového sektora ani prílev privatizačných príjmov. Keďže v roku 2003 máme pomerne nízke úrokové sadzby (v porovnaní s minulým obdobím), centrálna banka predpokladá zmenu orientácie časti podnikov zo zahraničných na domáce zdroje, čo by sa mohlo prejaviť v rýchlejšom raste úverov. Domáce úvery, očakávaný prílev zdrojov zo štrukturálnych fondov Európ-skej únie a čerpanie úverov zo zahraničia by mali vytvoriť dostatočné zdroje pre rast investícií.

Vyššia záťaž

Výrazný nárast cien v porovnaní s rokom 2002, ovplyvnený vývojom regulovaných cien, je podľa M. Juska nevyhnutný. Odkladanie odstránenia cenových deformácií si vyžaduje ich uskutočnenie v relatívne krátkom časovom horizonte. K zvýšeniu nákladov okrem cien prispieva aj úprava nepriamych daní, a teda zvýšenie daňového zaťaženia. Rizikom cenového vývoja sú ceny potravín a pohonných látok.

Nárast inflácie považuje emisná banka za potrebný na napravenie cenových deformácií a konsolidáciu verejných financií. Prispôsobenie cien by sa uskutočnilo skôr či neskôr. Ich mierne zvyšovanie by vytvorilo inflačné prostredie. Keď sa ceny upravia v kratšom období, neskôr vytvoria priestor na znižovanie inflácie. V roku 2003 by sa mala pohybovať v pásme 7,7 až 9,7 %, jadrová inflácia, očistená od vplyvu regulovaných cien sa podľa M. Juska oproti minulému roku takmer nezmení. NBS však určila široké pásmo od 2,7 do 5,0 %. Interval považujú analytici za príliš široký a nedostatočne ambiciózny. Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha takto určené pásmo nebude vyžadovať prísnosť monetárnej politiky, a okrem toho banka počíta s nezmenenými úrokovými sadzbami. Naopak, J. Tóth hovorí o ich možnom poklese približne o 75 percentuálnych bodov (na konci roku 2003), čiže na 5,75 % (dvojtýždňová reposadzba). Guvernér však prípadný pokles úrokových sadzieb nechcel vyčísliť.

Celkový hrubý zahraničný dlh by mal klesnúť o 167,4 mil. USD na 11 512,2 mil. USD. Zníženie zahraničného dlhu spôsobia splátky istiny vládnych dlhopisov. Použitie prostriedkov z privatizácie na dlhovú službu a dôchodkovú reformu by malo prispieť ku konsolidácii verejných financií. Nemalo by dochádzať k striedaniu oživenia ekonomiky a následnej reštriktívnej menovej a fiškálnej politiky s tlmiacim vplyvom na HDP. Reformy a pokračovanie integračného procesu by mali pomôcť stabilnému a udržateľnému rastu.

Kedy do menovej únie

Pri očakávaní zníženia deficitu bežného účtu obchodnej bilancie počíta emisná banka s oživením ekonomík našich obchodných partnerov. V tomto bode je však menový program najviac rizikový, prvé prognózy vývoja v Európe nenaznačujú zvýšenie hospodárskeho rastu. Napriek tomu by deficit bežného účtu nemal byť väčší ako 6 % HDP (85 mld. Sk). Vývoz by mal medziročne rásť o 10,3 %, dovoz o

7,2 %. Priame zahraničné investície by mohli dosiahnuť

41 mld. Sk.

V strednodobom výhľade chce NBS dosiahnuť infláciu na úrovni krajín eurozóny (jadrová 2,1 %, celková 2,8 %), aby sme splnili inflačné kritérium. Mohlo by sa tak stať už v roku 2006 podľa odhadov vývoja regulovaných cien a konsolidácie verejných financií. Kritérium pre fiškálny deficit by sme mohli splniť v roku 2006, čo by umožnilo vstup do eurozóny najskôr v roku 2008.

NBS upozorňuje, že vstup do Európskej menovej únie treba chápať nie ako cieľ, ale ako jeden z variantov vývoja. Priestor na jeho zrýchlenie by vytvorila prísnejšia fiškálna politika. Najskorší vstup však banka predpokladá v roku 2007. Aj podľa toho, ako sa Slovensko oficiálne vyjadrí ohľadne plánovaného vstupu, bude banka vyčísľovať ciele a formulovať konkrétne stratégie. Až na základe rozhodnutia vlády sa totiž môže rozhodnúť o stratégii v oblasti úrokových sadzieb a výmenného kurzu tak, aby sme splnili kritériá a zároveň kroky nemali šokový vplyv na ekonomiku.

Menovú politiku v roku 2003 usmerní tlak na zhodnocovanie meny prílevom portfóliových zahraničných investícií, no najmä sledovanie inflácie, ktorá dosiahne takmer dvojciferné hodnoty. Pravdepodobne sa začne aj vyjednávanie týkajúce sa určenia výmenného kurzu koruny oproti euru. Celkove by sa mala zlepšovať obchodná bilancia, ozdraviť vývoj verejných financií. Výrazný nárast indexu spotrebiteľských cien by nemal ekonomiku negatívne ovplyvniť.

Zhrnutie Menového programu NBS na rok 2003

Cieľ:

– dosiahnutie koncoročnej miery inflácie v intervale 7,7 – 9,7 %, priemernej ročnej inflácie

8,2 – 9,33 %, jadrovej inflácie v pásme 2,7 – 5,0 %, čistej inflácie 2,9 – 4,5 %.

Predpoklady:

– relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu oproti euru zodpovedajúci výkonnosti ekonomiky,

– rast HDP 3,7 – 4,1 %,

– podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na HDP 6,2 %,

– fiškálny deficit 4,92 % z HDP, t. j. 56,9 mld. Sk.

Riziká:

– výrazné tlaky na zhodnocovanie kurzu,

– pomalší hospodársky rast našich obchodných partnerov,

– zmena rozsahu úprav regulovaných cien a nepriamych daní,

– kolísavý vývoj cien ropy.