V prípade, že sa štát so zahraničnými investormi v SPP a Stredoslovenskej energetike (SSE) nedohodne na primeranej cene za poskytované konzultačné služby, môžu sa podnikom tieto výdavky zohľadniť pri najbližšom určovaní regulovaných cien.
„Zaoberáme sa takouto možnosťou, musíme ale rokovať s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a bude hlavne závisieť, ako sa k problému postavia jednotlivé spoločnosti,“ povedal TASR minister hospodárstva Pavol Rusko. Pokiaľ nedôjde k dohode, ktorá by bola „akceptovateľná a verejne obhájiteľná“, môže podľa neho nasledovať podnet na ÚRSO, aby sumy zakotvené v konzultačných zmluvách nezahrnul do oprávnených nákladov. To by pre SPP a SSE v konečnom dôsledku znamenalo obmedzenie nárastu ich cien, ktoré účtujú odberateľom.
Hovorca ÚRSO Miroslav Lupták už pre médiá pripustil takúto možnosť, považuje ju však skôr za krajné riešenie. Súčasná regulačná metodika, ktorou sa určujú oprávnené náklady a primeraný zisk, by totiž mala podľa neho v prípade plynu platiť do konca budúceho roka a v prípade elektroenergetiky ešte o rok dlhšie. Príslušné vzorce na výpočet cien pritom možnosť existencie konzultačných zmlúv vôbec nezohľadňujú. V prípade, že sa však ukáže nejaké pochybenie pri uzatváraní kontraktov, je podľa neho možné zvážiť prístup k regulácii cien.
Okrem SPP, v ktorom sa ministerstvo hospodárstva s minoritnými akcionármi už dohodlo na zastavení doterajšieho preplácania poradenských služieb a príprave nového kontraktu, majú podobné zmluvy so svojimi zahraničnými investormi uzatvorené aj SSE a Nafta Gbely. SSE by mala podľa dostupných informácií svojmu 49-% vlastníkovi Electricité de France zaplatiť celkovo 735 miliónov Sk, každý rok po 245 miliónov Sk, a v prípade Nafty by mala zmluva znieť na sumu do 100 miliónov Sk. Podrobné údaje o tom, s akými spoločnosťami privatizované podniky konzultačné zmluvy uzatvorili, o ich výške, ako aj údaje o osobách, ktoré príslušné zmluvy uzatvorili, očakáva minister od šéfov dozorných rád spomínaných dvoch podnikov do konca týždňa. Až na základe tohto preverovania by malo byť tiež známe, či podobne ako pri SPP konzultačné zmluvy neprešli dozornou radou, kde má väčšinové zastúpenie štát, ale iba ich predstavenstvom.