Snaha vlády znížiť deficit verejných financií pod úroveň maastrichtského kritéria troch percent hrubého domáceho produktu v roku 2012 je podľa analytikov odvážna. Kabinet pritom plánuje postupné znižovanie deficitu z tohtoročných viac ako 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), cez očakávaných viac ako 5,5 % v budúcom roku na úroveň pod 3 % HDP v roku 2012. Naplnenie tohto scenára si však podľa analytika VÚB banky Martina Lenka vyžiada dôslednú stratégiu najmä v oblasti škrtania výdavkov. „Významnú úlohu tu samozrejme zohrá aj rýchlosť oživenia ekonomiky,“ dodáva Lenko.

Práve prístup kabinetu v oblasti znižovania výdavkov je pritom jedným z hlavných problémov, ktorý ekonómovia vyčítajú vláde. Aj keď podľa Lenka môže Európska komisia či Európska centrálna banka akceptovať objektívne argumenty spôsobujúce nárast deficitu, výčitky môžu smerovať k tomu, že vláda mohla vyvinúť väčšie úsilie konsolidovať deficit v predchádzajúcich rokoch, keď Slovensko dosahovalo rekordné a najvyššie rasty HDP v Európskej únii. „Škoda, že tohtoročný deficit bude vyšší ako šesť percent. Za predpokladu efektívnejšieho hospodárenia vo verejnej správe by mohol byť deficit aj v týchto krízou ovplyvnených časoch o niečo nižší. Minimálne bližšie k piatim percentám,“ konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Dodáva pritom, že Slovensko by krízu nemalo cítiť len na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov.

Pakt stability a rastu určuje krajinám eurozóny odstrániť nadmerný deficit verejných financií do dvoch rokov. Slovensko ho plánuje znížiť pod požadovanú hranicu až v roku 2012, teda o rok neskôr. Podľa stanoviska strany Sloboda a Solidarita je však zarážajúce, ako sa ministerstvo financií odvoláva na „vlažný“ postoj Európskej komisie, ktorej vraj nevadí ani takéto vysoké prekročenie kritérií Paktu stability a rastu. „Ján Počiatek sa tým snaží ospravedlniť neschopnosť vlády hospodáriť a plánovať. SaS je presvedčená, že rekordný deficit nemusel nastať, keby vláda zodpovednejšie plánovala,“ konštatuje strana.

Ako obhájiteľný pred európskymi inštitúciami označil plán konsolidácie verejných financií vo štvrtok na tlačovej besede podpredseda ĽS-HZDS Jozef Habánik. Podmienkou je však podľa jeho slov dôveryhodné preukázanie, že Slovensko prekračuje maastrichtské kritérium z dôvodu nenapĺňania príjmov v dôsledku poklesu výkonnosti ekonomiky spôsobeného hospodárskou krízou. Tá sa pod tohtoročný deficit verejných financií podpíše výrazným spôsobom. Minister financií Ján Počiatek už podľa medializovaných informácii potvrdil, že deficit by v tomto roku mal dosiahnuť úroveň 6,3 % výkonu ekonomiky. Pôvodne pritom vláda počítala s deficitom vo výške 2,1 % HDP.

Rezort financií sa však chce sústrediť na fiškálnu konsolidáciu až v ďalších rokoch. V minulom roku, kedy sa ešte hospodárska kríza príjmov štátu nedotkla, dosiahol deficit verejných financií 2,19 % HDP, kým rozpočtovaný schodok bol na úrovni 2,34 % HDP.