Po vyhlásení o neschopnosti splácať svoje záväzky v AG Banke, Slovenskej kreditnej banke a Dopravnej banke prevzal výplatu nad vkladmi občanov Fond ochrany vkladov (FOV), ktorý sa v prebiehajúcom konkurznom konaní stal ich najväčším veriteľom. „V súčasnosti však fond nemá predstavu o možnej výške návratnosti pohľadávok za vyplatené vklady,“ tvrdí Milan Horváth, predseda prezídia FOV.
FOV je vo všetkých troch bankách väčšinovým veriteľom, aj napriek tomu sa zatiaľ ani v jednej z týchto bánk nepodarilo realizovať čiastkové kroky smerujúce k speňaženiu pohľadávok. Ako povedal M. Horváth, síce so správcami konkurznej podstaty komunikuje, avšak na nezáväznej úrovni. Doteraz ani v jednej z troch bánk nebol ustanovený veriteľský výbor, zvolaná schôdza veriteľov a ani schválený plán speňaženia, ako to vyplýva z novely zákona o konkurze a vyrovnaní. „Nemožno tvrdiť z pohľadu veriteľov, že konkurz je vedený transparentne,“ zdôraznil M. Horváth. Jedine v prípade Dopravnej banky bol určený termín schôdze veriteľov spoločne s vyhlásením konkurzu. Cieľom FOV podľa slov jeho šéfa je, aby jeho zástupcovia mohli aktívne ovplyvňovať speňaženie majetku a aby boli detailne informovaní o jeho priebehu.
Systém ochrany vkladov zavedený od 1996 splnil svoju funkciu, ktorá mu vyplýva zo zákona, povedal ďalej M. Horváth. Celkový objem náhrad za nedostupné vklady v AG Banke, Slovenskej kreditnej banke a Dopravnej banke dosiahne v tomto roku 8,4 mld. Sk. Tieto prostriedky boli hradené z vlastných zdrojov FOV vo výške 2,3 mld. Sk, mimoriadnymi odvodmi bánk v sume 795 mil. Sk. Najväčšiu časť prostriedkov však získal fond úverom od Národnej banky Slovenska 5,27 mld. Sk.
Systém ochrany vkladov v budúcnosti by sa mal, podobne ako v ostatných oblastiach, približovať požiadavkám EÚ. V súčasnosti systém ochrany vkladov v EÚ dosahuje limit 20 tis. EUR predstavujúcich približne 860 tis. Sk, a maximálna výška pokrytia dosahuje 90 % objemu chránených vkladov. Systém ochrany v EÚ zahrňuje tak právnické ako aj fyzické osoby s výnimkou finančných spoločností, medzibankových vkladov a vkladov poisťovní. Existujúci systém ochrany vkladov v SR by sa mal v približovať tomuto stavu do 1. januára 2004, čo je referenčný dátum, ktorý si stanovila vláda na vstup do EÚ. „Hranica ochrany vkladov by mala zabezpečiť, aby sa občania nerozhodovali o uložení svojich peňažných prostriedkov výlučne podľa výšky ponúkaných úrokových sadzieb v bankách,“ dodal M. Horváth.
Smerodajným faktorom rozširovania pokrytia a zvyšovania limitu chránených vkladov v SR bude vývoj bankového sektora a stav ekonomiky. Podľa pripravovaných zmien v budúcnosti by systém ochrany vkladov mal v najbližšej etape zahrnúť vklady živnostníkov a združení fyzických osôb. Ochrana vkladov na tzv. anonymných účtoch bude bezpredmetná po nadobudnutí účinnosti zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý by mal tieto vklady v bankovom systéme SR definitívne zrušiť. Súčasný stav ochrany vkladov v SR je podľa M. Horvátha porovnateľný so systémom krajín V4. Svojim systémom výpočtu chráneného objemu vkladov, v závislosti od 30-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, sa permanentne zvyšuje jeho výška. V prípade AG Banky to bola suma 310 500 Sk, pri Slovenskej kreditnej banke 322 tis. Sk a pri Dopravnej banke už 328 200 Sk. V súčasnosti predstavuje limit ochrany bankových vkladov výšku 333 tis. Sk.