Do spoločnosti, ktorá sa uchádzala o štátnu zákazku na dodávku zariadení označiteľných za „špiónsky alebo antišpiónsky vercajg“ prišla len nedávno správa. Dobrá a súčasne optimistická. V návrhu novely zákona o ochrane utajovaných skutočností už zakomponovali možnosť odvolať sa na súd proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Okrem toho návrh predpokladá zrušenie zoznamu utajovaných skutočností, zjednodušenie postupov. Firmy samy budú môcť žiadať o previerku priemyselnej bezpečnosti. Doteraz ich dávali preveriť. Úrad sa do dnešného dňa zaoberal zhruba 70 firmami a okolo 7-tisíc fyzickými osobami.

Podľa zákona je priemyselná bezpečnosť súhrnom „opatrení na ochranu utajovaných skutočností, ktoré musí zabezpečiť štátny orgán alebo právnická osoba, ktorá utajované skutočnosti odovzdáva, a právnická osoba, ktorej boli utajované skutočnosti odovzdané“.

Preverovanie preverovateľov

Potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti možno „vydať iba právnickej osobe, ktorá je spôsobilá zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, ekonomicky stabilná, personálne spoľahlivá.“ Všetko je jasné. Problémom je iba preverovanie preverovateľov, lebo ich rozhodnutie je definitívne. Človek či firma označená za nespôsobilú sa nedozvie dôvody, nemôže sa brániť. Odborníci z NATO upozornili tiež na potrebu zabrániť korupcii pri previerkach priemyselnej bezpečnosti. Systém je v tomto zmysle prinajmenšom spochybniteľný. Previerky priemyselnej bezpečnosti robí NBÚ aj v prípadoch firiem uchádzajúcich sa o zákazky, pri ktorých zamestnanci prichádzajú do styku so štátnym tajomstvom. Nemajú šancu získať kontrakt bez certifikátu. Potvrdenie nedostanú, ak riaditeľova stará mama používala meno Konôpková len ako pseudonym, lebo v skutočnosti bola superagentka Mata Hari. Licenciu na absurditu má v rukách úrad, ktorý dodržiava zákon, lebo iné ani robiť nemôže. Pritom pojmy ako napríklad personálna nestabilita sú nevysvetliteľné a najmä nepochopiteľné. Tak sa môže stať, že v preverovaní uspeje verný idiot ľahšie ako génius s milenkou.

Úzkym miestom previerok priemyselnej bezpečnosti je hrozba korupcie. Konštatovanie hrozby neznamená to isté ako tvrdenie, že sa naplnila. Preverovanie je zneužiteľné, čo je len o trocha lepší stav, ako keby už bolo zneužité.

Odhliadnuc od pochybností o tajnosti tajného, previerka priemyselnej bezpečnosti na slovenský spôsob je neakceptovateľným štátnym zásahom do prostredia trhu. Zo súťaže možno kohokoľvek vylúčiť aj nevysvetleným konštatovaním o nespoľahlivosti. Je to priveľmi silná zbraň pre prostredie s nízkym stupňom podnikateľskej etiky. V snahe získať padajú zábrany. Na stôl NBÚ sa tak môžu dostať lži, ktoré vyzerajú ako pravda, a v dobrej viere s nimi tak úrad môže aj nakladať. Existujú však aj oveľa smutnejšie scenáre. Možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu zo všetkých najviac pomôže práve úradu.

Zásterka na mlčanie

Na Slovensku je tajné všeličo. Označenie čohokoľvek pečiatkou dôverné, tajné a najlepšie prísne tajné je spoľahlivým nástrojom na zvýšenie záujmu. Spisy s čarovnou formulkou prečíta niekoľkonásobne viac ľudí ako často oveľa dôležitejšie neoznačené dokumenty. Snahy o zúženie zoznamu utajovaných skutočností sú také staré ako tajomstvo samo. Menej záhadné sú dôvody, pre ktoré sa vlastne nikdy v dejinách, a nielen slovenských, snahy nenaplnili.

Upevňovanie úradníckeho pocitu dôležitosti zohráva významnú, pravdepodobne však nie rozhodujúcu úlohu. Utajenie sa stalo zásterkou na mlčanie. V tomto zmysle paradoxne pôsobí aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Verejné je všetko, čo nie je tajné. Štátnym orgánom teda stačí použiť správnu pečiatku.

Priemyselná bezpečnosť nie je žart, kým ho z nej niekto neurobí. V priveľkej horlivosti sa to stáva. Niektoré vtipy sú drahé.