Hoci to na domácej obchodníckej scéne obcas vrie ako v kotle (zákon o obchodných retazcoch, zákon o obaloch), slovenský obchod je na vstup do Európskej únie pripravený, – tvrdí rok pred zaclenením kandidátskych krajín medzi vyspelú pätnástku prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Zdá sa, že tento sektor má naozaj výbornú štartovaciu pozíciu, co neuniklo pozornosti viacerých zahranicných expertov. Riaditel International Corporate Affaires Tesco Plc. Peter Bracher na nedávnej medzinárodnej konferencii o obchode a marketingu Intraco 2003 vyslovil názor, že Slovensko to bude mat po otvorení sa európskemu trhu dokonca lahšie než susedné Rakúsko. Existuje naozaj dôvod na optimistické vyhliadky?

V minulosti domáci obchodníci kritizovali privelkú otvorenost trhu pre zahranicné obchodné retazce. Proti comu sa tak búrili v obavách o svoju existenciu, sa teraz ukazuje ako výhoda. „Na trhu sú dnes prítomní silní svetoví protihráci. Ocakávame casom ešte výraznejší vstup diskontného obchodu. Na Slovensku totiž chýbajú dravé diskontné retazce, ako to zaznamenali už v Ceskej republike. V oblasti nepotravinárskeho obchodu (non-foodu) sa treba pripravit na väcšiu globalizáciu, ale inak by obchodníkov v blízkej budúcnosti nemalo prekvapit nic mimoriadne,“ usudzuje P. Konštiak.

P. Bracher je presvedcený, že krajina s takým velkým poctom hypermarketov bude pre EÚ zaujímavá. Vlani pribudlo na Slovensku 19 nových hypermarketov, cím sa ich pocet zvýšil na 41. Najviac ich prevádzkujú spolocnosti Kaufland SR, v. o. s., Ahold Reail Slovakia, k. s., a Tesco Stores SR, a. s. Silné zahranicné retazce priniesli zvýšenie konkurencie, ktorá síce na jednej strane vytlacila z trhu slabších obchodníkov, na druhej strane viedla k zvýšeniu úrovne predaja, širšiemu sortimentu ci zlepšeniu služieb pre zákazníkov. Tie slovenské firmy, ktoré odolali tlaku konkurencie, by o rok takisto nemali mat výraznejšie problémy.

„V Rakúsku bol domáci trh až do vstupu krajiny do EÚ chránený. Po príchode silnej medzinárodnej konkurencie sa tamojší obchodníci ocitli v mimoriadne nepríjemnej situácii,“ pripomína P. Bracher a dodáva, že toto obdobie má obchod na Slovensku za sebou.

Obchodné parky

Niektoré média a cast politickej scény dlhší cas spájajú vstup do EÚ s rastom cien tovarov, najmä potravín, pricom rast miezd a ostatných príjmov domácností v prvej etape bude len nepatrný. Co by to znamenalo pre obchodníkov? P. Konštiak tvrdí, že k zásadným zmenám cien po 1. máji 2004 nedôjde.

„Za zdražovanie nemôže len EÚ. Ceny sa menia pod vplyvom deregulácie v sietových odvetviach. Napríklad ceny potravín v minulom roku nerástli a v tomto roku stúpli o dve percentá,“ poznamenáva.

Iste nie je nikomu príjemné, ked musí siahnut hlbšie do vrecka, navyše Slováci sú v tomto smere národom skeptikov, preto pomerne prekvapujúco vyznieva prieskum spokojnosti slovenských domácností s cenami. Podla Tomáša Drtinu z Incoma Research až 82 percent respondentov bolo spokojných s cenovou úrovnou tovarov v predajni, v ktorej nakupuje.

Obchod sa však bude musiet usilovat o zákazníka coraz výraznejšie. Hoci sa po vstupe do EÚ ocakáva, že vzrastie kúpna sila populácie, zákazníci svoje peniaze zrejme nebudú mínat vo väcšej miere v maloobchodných prevádzkach, ale viac budú investovat do dovoleniek a aktivít vo volnom case.

S tým súvisí aj rozvoj obchodných parkov, ktoré umožnujú popri nákupoch potravinárskeho a non-

-food tovaru v hypermarketoch alebo znackových predajniach navštívit napríklad filmové predstavenie, športové zariadenie, reštauráciu ci bistro.

„Velké obchodné parky, ako sú Polus a Aupark v Bratislave, ku ktorým casom pribudnú dalšie, sa velmi pekne rozvinuli. Treba dat však pozor, aby boli naozaj navštevované a nenastala situácia podobná v Ázii, kde je omnoho viac retailových parkov ako zákazníkov. Osobne predpokladám i rozvoj znackových obchodov, ak budú ponúkat sortiment za prijatelnú cenu a v dalšej fáze vývoja aj rozšírenie obchodovania cez internet,“ naznacuje budúci vývoj retailového obchodu P. Bracher. Vie, o com hovorí, kedže je to práve Tesco, ktoré stavia svoj hypermarket v budúcom areáli nášho najväcšieho nákupno-zábavného shopping parku na Zlatých pieskoch v Bratislave.

Rozhodne zákazník

„Obchodník, ktorý dokáže uspokojit zákazníka, rozhodne o svojej budúcnosti,“ tvrdí T. Drtina. Výroba i obchod by na toto krédo nemali zabúdat. Samozrejme, vyznat sa v želaniach a preferenciách zákazníkov nie je lahké. Najmä vtedy, ked sa pomerne rýchlo menia, cím dokážu poriadne zamiešat karty. Napríklad nikto by neocakával, že spotrebitelia zacnú uprednostnovat živocíšne maslo a poklesne predaj margarínov. Že Slováci pri sledovaní televízneho programu a na oslavách prestanú chrumkat slané praclíky a vrhnú sa na lúpané oriešky. „Viac-menej platí, že ludia prechádzajú na zdravšie potraviny,“ hovorí Mária Botanská s Gfk Slovakia. Vlani napríklad vzrástli výdavky za jogurtové nápoje, tvarohové dezerty, nátierkové maslo ci bryndzu. Stále sú v oblube ladové caje a pretrváva aj rozmach cereálnych tyciniek. Na ochucovanie jedál sa coraz väcšmi používa vegeta.“

V hypermarketoch mínajú spotrebitelia dvojnásobok penazí než napríklad v supermarketoch (obchod minimálne s tromi pokladnicami). Ide o velké nákupy, ktoré domácnosti robia raz za dva-tri týždne. Kedže trh bude týmto typom predajní onedlho zasýtený, nie je vylúcené, že v budúcnosti budú aj velké nadnárodné retazce budovat skôr menšie supermarkety.

Väcší tlak

„Vstupom medzi vyspelé európske krajiny sa definitívne skoncí obdobie ,skleníkových podmienok‘, ktoré boli v neprospech nášho spotrebitela,“ uviedol na konferencii Intraco 2003 generálny riaditel sekcie európskej integrácie Ministerstva zahranicných vecí SR Miroslav Adamiš. Priamy kontakt s výrobcami krajín EÚ bude znamenat zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch ekonomiky, co bude v spojení s väcšou ponukou, lepšou kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami. Volný pohyb tovaru však bude vytvárat väcší tlak aj na domácich producentov.

Zástupcovia obchodného retazca Tesco dlhodobo prejavujú záujem zlepšit spoluprácu so slovenskými dodávatelmi a pomôct im riešit otázky súvisiace so vstupom krajiny do EÚ. Jedným z krokov bolo vytvorenie skupiny nákupcov pôsobiacich priamo na Slovensku, ktorí rokujú so slovenskými dodávatelmi.

„Je to presne opacný krok, ako robia ostatné

retazce, ktoré stahujú svoje zastúpenia v stred-

nej Európe predovšetkým do Prahy,“ pripomína

P. Bracher. Riadenie z bratislavského centra vytvára väcšiu dôveru domácich dodávatelov. Tesco plánuje v blízkej budúcnosti takisto priblížit slovenským dodávatelom formou workshopu skúsenosti dodávatelov z Velkej Británie alebo Írska. Tí totiž majú mnoho pozitívnych skúseností zo spolupráce s týmto obchodným retazcom vrátane riešenia otázky cash flow a umiestnovania produkcie na trhoch EÚ.

Naco cakat?

Za pozitíva vstupu do Európskej únie oznacil prezident Zväzu obchodu SR P. Konštiak štyri faktory. Na prvom mieste je to otvorenie trhu s 500 miliónmi spotrebitelov, co predstavuje šancu aj pre slovenských výrobcov za predpokladu, že sa na využitie príležitosti náležite pripravia. Dalej sa odstránia bariéry pohybu tovaru a zjednoduší administratíva pohybu tovaru a penazí. V neposlednom rade je to aj perspektíva jednotnej meny.

„Obchodníkov zarážajú hlasy z vládnej koalície spochybnujúce zavedenie eura. Boli by sme radi, keby sme euro mohli prijímat v našich prevádzkach skôr ako v roku 2008 alebo 2009, bolo by to pre nás jednoduchšie. „V každej zmene treba hladat pozitívny optimistický vplyv. Takáto velká zmena si však žiada, aby sme boli rýchli, inteligentní a adaptabilní,“ hovorí P. Konštiak.

Povedané inak, znamená to aj vyhnút sa hroziacim problémom, ktoré vstup do EÚ prinesie obchodu.

Neznalost neospravedlní

„Od 1. mája budúceho roka preberieme stovky noriem platných v únii a ich neznalost bude našou konkurencnou nevýhodou,“ pripomína. „Slovensko bude musiet zharmonizovat svoju legislatívu s európskou v oblasti spotrebných daní, environmentálnych zákonov, ako aj v oblasti ochrany spotrebitela. V tomto roku Zväz obchodu SR spolupracuje pri príprave viacerých legislatívnych noriem. Napríklad sa podiela na návrhu zmeny Trestného zákona v súvislosti s drobnými krádežami v obchodoch, zákone o obaloch ci zavedení registra o rozmiestnovaní maloobchodných prevádzok.“

M. Adamiš zase poukazuje na to, že do predajní sa môžu dostat vo väcšom množstve aj výrobky nižšej kvality. „Toho sme svedkami napokon už dnes. Rovnako ako naše výrobky pri vývoze do krajín EÚ ani výrobky zo zahranicia už nebudú podliehat dalšej certifikácie a bude len na kontrolných orgánoch a, samozrejme, obchode, ci pripustia, aby sa dostali až k spotrebitelovi.“

Zlatý dukát 2003

Nitrazdroj, ktorý prevádzkuje maloobchodné predajne, získal Zlatý dukát 2003 (generálny riaditel Milan Surovec, druhý zlava). Dalším oceneným slovenským subjektom sa stala Tatrachema Trnava – náš najväcší výrobca bytovej chémie (predseda výrobného družstva František Ivanic, druhý sprava). Ocenenie udeluje redakcia Moderní obchod najlepším obchodým firmám a dodávatelom v SR a CR. Výsledky v CR: Globus, prevádzkovatel prvého hypermarketu v Cesku, a Madeta, jednotka na trhu mliekarenských výrobkov.

Prínosy vstupu do EÚ

* otvorenie trhu s 500 miliónmi spotrebitelov,

* neobmedzený pohyb tovaru vyrobeného na Slovensku do krajín EÚ,

* zjednodušenie administratívy pohybu tovaru a penazí,

* odstránenie obchodných a technických bariér,

* zrušenie všetkých ciel na tovary dovážané z EÚ,

zavedenie spolocného sadzobníka EÚ,

* zrušenie obmedzení pri dovoze tovaru v neobchodnom styku pre osobnú spotrebu,

* zrušenie colných formalít na vnútorných hraniciach,

* perspektíva jednotnej meny.

Riziká vstupu do EÚ

* vyššia konkurencia zahranicných výrobkov,

* dovoz menej kvalitných výrobkov,

* zvýšený dovoz výrobkov, na ktoré uplatnuje EÚ ochranné opatrenia,

* zvýšené náklady na trhovú kontrolu výrobkov,

* nedostatocná pripravenost podnikovej sféry,

* náklady na zavedenie automatizovaného spracovania colných údajov,

* horšia orientácia na globálnom trhu,

* nedostatocná informovanost o nových smerniciach a normách.

Odporúcania

* v každej zmene hladat pozitíva,

optimistický vplyv,

* byt na zmeny pripravený,

* dopredu si overit budúcu stratégiu,

* nevymýšlat vymyslené,

* byt adaptabilný, konat rýchlo a rozumne.

Harmonizácia práva s legislatívou EÚ

* spotrebné dane,

* ochrana spotrebitela – dvojrocná záruka,

* environmentálne zákony,

* stovky dalších smerníc a noriem.