Návštevník vo vašej firme si všimne, že všetci sa tu oslovujete krstným menom. To asi nie je náhoda.

Je to súčasť firemnej kultúry. Microsoft, hoci patrí k najväčším svetovým spoločnostiam, vyznáva neformálnosť. So zamestnancami komunikujú aj najvyššie postavení muži, Bill Gates a Steve Ballmer. Kým v iných firmách je znateľný odstup, naši šéfovia odpovedajú na e-maily zamestnancov takmer obratom. Neformálnosť je charakteristický znak celej hierarchie Microsoftu, nenásilne prechádza aj do slovenských pomerov. Tykanie sa nepovažuje za dôvod na nerešpektovanie autorít. Tak je to všetkých pobočkách Microsoftu, ktoré poznám.

Neformálnosť sa prejavuje aj v oblečení?

Neexistujú na to prísne predpisy. Ľudia, ktorí rokujú so zákazníkmi, nosia oblek a kravatu. Rovnako sa obliekajú špecialisti, ktorí chodia prednášať, predstavovať naše produkty. Na stretnutí s kolegami z menších počítačových firiem by sa zasa oblek nehodil. Prispôsobujeme sa vonkajšiemu svetu.

Ako to vyzerá v praxi?

Každý z nás má v pracovni oblek, košeľu, kravatu… Keď sa ohlási dôležitá návšteva, žiaden problém, za minútu sme v štábnom. Deje sa to prirodzene, bez príkazov a zákazov.

Microsoft ponúka softvér, ktorý uľahčuje prácu pri riadení či v administratíve. Používate ho aj vnútri firmy?

Konzumujeme vlastnú potravu. Vo firme je zaužívané, že všetky produkty sa najprv nasadzujú doma, skúšajú sa naživo v normálnej každodennej práci. Predstavte si, že takto prejde každý program cez 40- až 50-tisíc ľudí, ktorí sú kolegiálni, ale nezhovievaví. To už nie sú laboratórne testy, to je skutočná skúška praxou. Na druhej strane to prináša veľa poznatkov, ktoré potom môžeme sprostredkúvať aj zákazníkom.

Čo sa stane, ak sa vám nejaký program nepáči, ak si myslíte, že vývojári mohli čosi urobiť lepšie? Existuje systém interakcie medzi pracoviskami Microsoftu?

Softvér prežije rôzne štádia prípravy. V každom okamihu, teda aj vtedy, keď je všetko ešte v rukách tímu tvorcov, existuje spätná väzba. V novších verziách programov je zakomponovaná funkcia, ktorá umožňuje odoslať hlásenie o chybe. Každý program obsahuje milióny riadkov, ani teoreticky nie je možné dosiahnuť absolútnu bezchybnosť. Spätná väzba umožňuje chyby „vychytať“, ale často sa takto objavia nové možnosti softvéru, rozširujú sa funkcie, charakteristiky sa prispôsobujú potrebe praxe. Spätná väzba je aj inšpiráciou na prípravu vyšších verzií programov, ale aj celkom nových produktov, ktoré zvyšujú produktivitu a výkonnosť našich zákazníkov.

Počítačové programy sú dnes už náročné, ich zvládnutie si vyžaduje vzdelanie.

Viem, na čo narážate. Nemyslím si, že každý užívateľ musí poznať podrobne všetky funkcie a možnosti ktoréhokoľvek softvéru. Dôležité je, že to, čo využíva, mu naozaj zvyšuje produktivitu, zlepšuje komunikáciu, uľahčuje prácu. Silou súčasných programov je univerzálnosť. Znamená to, že programy ponúkajú veľmi príbuzné charakteristiky na dosahovanie cieľov – zmena pracoviska nemusí už znamenať traumu a dlhé zaškoľovanie, programy sú k užívateľom láskavé, nesnažia sa usvedčiť ich z neschopnosti a nevedomosti, naopak pomáhajú. Konštrukcia väčšiny softvéru umožňuje postupné prenikanie do poznania možností… To sú prípady, keď užívateľom aj pomáhame, zoznamujeme ich s postupmi, ktorými dokážu dostať z produktu viac.

Skončil sa už čas samoukov?

To by som nepovedal. Programy sú dnes písané tak, aby umožňovali aj intuitívny prístup. Vidím to na mladých ľuďoch. Najmä deti dokážu využívať funkcie programov bez toho, aby si prečítali príručku. Intuitívnosť sa do programov zabudováva veľmi cielene. Vytvorili sa už isté štandardy komunikácie človeka a počítača. Samozrejme, sú prípady, keď je školenie veľmi dôležité.

Vzdelaním a asi aj založením ste programátor. Dnes pracujete s ľuďmi a tí sa nesprávajú prísne racionálne ako čísla. Nemáte s tým problém?

Nie. Aj ľudí, aj čísla mám rád. Študoval som počítače, pri ašpirantúre som sa orientoval na komunikáciu počítačov. Mám aj solídne obchodné vzdelanie, prvé vážne zamestnanie som získal vo firme PriceWaterhausCoopers, kde som pracoval ako obchodný konzultant. Vytváral som strategické plány pre organizácie a podniky. Rovnako potom v IBM som sa staral o e-biznis, hovoril som so zákazníkmi a pripravoval pre nich riešenia. Viac ako polovicu kariéry mám teda obchodnícku a konzultačnú. Technické vzdelanie mi však veľmi pomáha. Dosť hlboko som sa venoval programovaniu paralelných procesov v počítačových systémoch. V biznise sú postupy veľmi podobné. Prakticky každý manažér musí neustále sledovať niekoľko vecí naraz, rozhodovať sa a rozpoznávať priority.

Hovoriť so zákazníkmi je niekedy dosť ťažké. Určite nie všetci vedia, čo chcú, možno majú aj problém pomenovať svoje potreby.

Sú takí, ktorí sa nás obracajú s veľmi konkrétnou predstavou. Iní zasa nevedia, čo potrebujú, dokážu však popísať ťažkosti napríklad v administratíve. V komunikácii s trhom teda využívame všetky prístupy. Nikdy to však nie je len studený obchod.

Váš najvyšší šéf Bill Gates hovorí o ére komunikácie. Počítače prestávajú byť písacími strojmi a kalkulačkami. To je vízia. Ako sa z nej stane tovar?

Bill je vizionár. Premena myšlienky na trend alebo konkrétny produkt je riadený proces. Microsoft vynakladá na výskum a vývoj miliardy dolárov. Pre myšlienky je vo firme priaznivá klíma. Zdroje technologického napredovania sú vlastne dva. Signály prichádzajú z trhu. Preto je poznanie potrieb zákazníkov dôležité, umožňuje prispôsobiť sa im, ponúkať novú, vyššiu kvalitu. Trhu však veľa vecí ani nenapadne, a na to sú dobrí vizionári. Tlačia trh dopredu, prichádzajú s koncepčne novými vecami. Nie všetko sa podarí, dôležitá je odvaha snívať, originalita myslenia. V Microsofte cítiť vrenie, je to kreatívna firma.

Asi nie všetky nápady sú z Gatesovej hlavy. Môžu vymýšľať aj iní?

Každá skupina vo firme má aj vývojársky tím, ktorý má myslenie, takpovediac, v popise práce. Bill Gates je čosi ako hlavný architekt. Vo firme je niekoľko úžasných ľudí, Bill medzi nich určite patrí, pričom má dar, schopnosť koordinovať, doťahovať veci do konca.

Gates je spoluvlastník. Čo motivuje ostatných?

Každý je iný, nerád by som generalizoval. Možno je to kombinácia ohodnotenia a odmenenia. Nejde len o peniaze. Pre niekoho je to určite pocit uspokojenia z práce a z toho, že je v tíme, ktorý je na technologickej špici. Niekto si možno cení skutočnosť, že mení svet.

Čo vás priviedlo do Microsoftu?

Necelých štrnásť rokov som pracoval v USA. Poznal som však aj pomery na slovenskom trhu, bol som neustále v kontakte. Oslovili ma s ponukou práve v čase, keď som koketoval s myšlienkou vrátiť sa do Európy. Nastúpil som do funkcie generálneho riaditeľa Microsoftu pre Slovensko. Zaujala ma atmosféra vo firme, dáva možnosť rastu každého, kto má záujem a výdrž.

Aké sú vaše kritériá na prijatie nového spolupracovníka?

Nie sú špecifikované. Pre mňa je dôležitý dojem z človeka, nie vždy to musí byť prvý. Pri rozhovore sa neriadim pevným scenárom, azda mám aj inštinkt na ľudí. Prirodzene, vychádzam so súčasných aj budúcich požiadaviek na pozíciu. Snažím sa urobiť si obraz o tom, ako je záujemca o prácu schopný absorbovať firemnú kultúru. Nie je to uzavretý systém, ľudia z vonku občerstvujú atmosféru. Zo všetkého najdôležitejšia je schopnosť pracovať v tíme. Ľudia nemusia nevyhnutne súťažiť, prejavia sa aj v spolupráci.

Nemajú Slováci problém držať krok s inými napríklad v produktivite či výkonnosti?

Nemyslím si to. Microsoft je firma, ktorá nedovoľuje iba prežívať, aktivita je súčasťou kultúry. Mladí ľudia s tým nemajú nijaký problém. Nikde na svete, teda ani na Slovensku.

Z USA ste odišli, lebo sa vám tam nepáčilo, alebo vás iba ťahalo domov?

Ani jedno, ani druhé. Bol som v Spojených štátoch amerických spokojný, darilo sa mi. Microsoft mi padol do lona. Často sa ma pýtali, prečo som sa vrátil. Hovorím stále, že som sa nevrátil, že iba teraz pracujem a žijem na Slovensku. Svet je malý, nie je nevyhnutné byť priviazaný na jedno miesto. Všetci, čo vo firme pracujú na Slovensku, by sa uplatnili hocikde na svete. Integrácia intelektuálneho kapitálu sa bude zvyšovať a verím tomu, že parametre prostredia budú nastavené tak, aby na Slovensko aj priťahovali.

Prechodom z USA ste si situáciu skôr skomplikovali, ako zjednodušili.

Fungovanie vecí na Slovensku má viac stupňov voľnosti ako v USA. Tam majú pravidlá, zabehaný systém. Je to nesmierne súťaživé prostredie. Len na ilustráciu: keď vidíte jedného študenta na trávniku pred univerzitou, tak je takmer s istotou Američan. Skupinky dvoch-troch tvorili zvyčajne Európania. Číňania sedávali vo veľkých, desaťčlenných skupinách. Američania sú individualisti, výkonní, úzko špecializovaní, ale v tom najlepšom zmysle slova. Slovensko je pre mňa zaujímavejšie, život si pýta viac tvorivosti. Niekedy až zastane rozum, ale mám pocit, že sa postupne upevňuje systém.

Ing. Róbert Šimončič, PhD.

Funkcia: generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft Slovakia, s. r. o.

Vzdelanie: SVŠT (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave, absolvoval programy štúdia obchodu v USA

Vek: 45 rokov