Júliusa Cs., podnikateľa zo Želiezoviec, ktorý vyše roka zamestnával jedného človeka, odsúdili na trest odňatia slobody na jeden rok (s podmienečným odkladom na dva roky) za to, že neodvádzal odvody do poistných fondov. Celková suma neprevýšila 50-tisíc korún. Ide o prvý prípad, keď bol neplatiteľ odsúdený za to, že vykonal trestný čin. „Zabudnúť“ alebo zámerne sa vyhnúť povinnosti odviesť poistné je totiž už štyri roky trestný čin (paragrafy148 a 148a Trestného zákona – TZ). Ani po zmene zákona s účinnosťou od 1. septembra 1999 sa však v mnohých prípadoch situácia s pravidelnými mesačnými platbami nezlepšila. Pripomína to praktiky za socializmu: „Ukradneš“ milión, dostaneš medailu, ukradneš tisíc korún, zavrú ťa.

Najväčšími dlžníkmi poisťovní (ZP, SP) sú zväčša štátne podniky alebo bývalé štátne podniky, ktoré dnes už neexistujú, prípadne prešli takou dôslednou transformáciou, že bývalej materskej spoločnosti zostali iba dlhy. Takže vďaka šikovnosti majiteľov a podielnikov podnikov vlastne poisťovne (ZP, SP) vedú položky nevymáhateľné pohľadávky. Ide o miliardy korún, nielen za poistné, ale aj za sankcie, ktoré už dnes žiadna poisťovňa neuvidí, a zrejme sa budú postupne odpisovať a prestanú šarapatiť v účtovníctve.

Vymáhanie pohľadávok

Pohľadávky na poistnom, či už v zdravotných poisťovniach alebo v Sociálnej poisťovni, sa dostali na pretras vždy vo vypätých situáciách.

Ak bolo treba rýchlo hľadať nové zdroje, napríklad na uhradenie záväzkov voči lekárňam alebo na zvýšenie dôchodkov, pripomínali sa pohľadávky ako problém, ktorý treba riešiť. Niežeby sa tak nedialo, práve naopak. Vymáhanie pohľadávok je predsa štandardná situácia už niekoľko rokov. Ešte pred niekoľkými rokmi sa napríklad vo viacerých poisťovniach pohľadávky bartrovali alebo započítavali vo vzájomnom kolotoči dlhov a záväzkov. Tieto praktiky boli sčasti aj úspešné. Prísni legislatívci ich považovali za neštandardné spôsoby, a tak sa upustilo aj od vzájomného započítavania pohľadávok. „Ešte aj dnes niektorí neplatitelia prejavili záujem uhradiť poistné v podobe naturálií, avšak ani súčasná legislatíva neumožňuje akceptovať tento spôsob úhrady,“ pripomína ekonomický námestník VZP Dôvera Róbert Haršány.

Situácia sa už pred rokmi zamotávala čoraz viac. V ťažkých časoch začali podniky upravovať svoje cash flow pomocou „odloženej“ splátky odvodových povinností. Keď sa už sumy, ktoré sa v položke pohľadávka pravidelne zvyšovali, nabaľovali aj o penále a pokuty až do miliardových výšok, prišlo najprv rozhodnutie o tom, že neodviesť poistné je trestný čin, a potom ďalšie, že pohľadávky možno postúpiť tretím osobám. Najprv túto vymoženosť dostala Sociálna poisťovňa (od 1. júla 2001), a v tomto roku sa už takto odbremeniť môžu aj zdravotné poisťovne. Navyše, verejnoprávne inštitúcie už môžu nedobytné pohľadávky odpísať, čo je podľa názoru mnohých „poisťovníkov“ najväčším prínosom novely. Zreálni totiž finančné toky poisťovní, ktoré nebudú zaťažené zbytočnými číslami, za ktorými niet ani haliera.

Tak či tak to nie je ľahký problém a predpokladá sa, že pohľadávky sa budú riešiť ešte dlho.

Konkurz situáciu nerieši

Vymáhanie pohľadávok je zložitý problém, a to najmä preto, že jednotlivci-neplatitelia sú nepostihnuteľní aj napriek súčasnej legislatíve, ktorá ponúka viaceré možnosti. Navyše, v prípade tzv. veľkých podnikov, ktoré sú najväčšími zamestnávateľmi v niektorých regiónoch, je na zváženie, či dať podnik pre neodvedené poistné do konkurzu, alebo počkať, kým sa dostane z najhoršieho, a potom sa dohodnúť na splátkovom kalendári. Ani exekúcie nepomôžu, ak je podnik v druhotnej platobnej neschopnosti, tam už totiž aj ťažko niečo vymôcť.

„Každý prípad posudzujeme osobitne. Dokonca aj podnik, ktorý je v konkurze, môže napokon získať správcu, ktorý ho ozdraví, takže istá nádej, že sa aspoň časť peňazí objaví na našom účte, tu vždy je,“ hovorí vedúca odboru poistného Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP Katarína Gregorová.

Veľký problém robia poisťovniam aj menšie firmy, najmä „eseročky“, ktoré jedného dňa ako vzniknú, tak aj zaniknú. Ak aj poisťovňa začne vymáhať podlžnosti na poistnom, kým sa uskutoční správne konanie na súde, konkrétna s. r. o. už neexistuje.

„Živnostenské úrady napríklad tým istým konateľom vydávajú nové povolenia, nové živnosti, bez toho, aby si overovali odvodové povinnosti,“ uvádza riaditeľka úseku financovania a ekonomiky poisťovne Sideria – Istota Margita Drotárová.

Zbytočná administratíva

Ani postupovanie pohľadávok neprináša želateľné výsledky. Podľa informácií z poisťovní nie sú ani príliš veľké očakávania. Po príklady možno ísť do Slovenskej konsolidačnej agentúry, ktorá dosiaľ pri vymáhaní podlžností bánk nebola veľmi úspešná. Takisto Sociálna poisťovňa mala a má značné problémy s predajom pohľadávok tretím osobám.

Postup pohľadávok tretím osobám je pre zdravotné poisťovne novinka, avšak viacerí predstavitelia poisťovní sú skeptickí. Najmä preto, že ani úspešný predaj pohľadávky nie je zárukou toho, že by poisťovniam pribudlo na účet zodpovedajúce množstvo finančných prostriedkov. Pritom podľa novely odplata za odstúpenie by mala byť desať percent pohľadávky.

V súčasnosti sa aj v najväčšej poisťovni – VšZP – pripravuje právna analýza a interné normy na uplatňovanie ustanovení nových paragrafov zákona. „Pripravujeme dôkladne celý proces najmä preto, aby sme sa vyhli problémom, ktoré mala s postupovaním pohľadávok Sociálna poisťovňa a Slovenská konsolidačná agentúra,“ tvrdí K. Gregorová. Pracovníci zdravotných poisťovní nedokážu odhadnúť, či bude predaj efektívny, už dnes však majú obavy z toho, že okolo predaja môže byť viac papierovania, a napokon sa to ani nemusí vyplatiť.

Zoznam aj na internete

Podľa novely zákona o zdravotnom poistení (273/1994 Z. z.) v novom paragrafe 69a sa umožňuje zdravotným poisťovniam zverejňovať zoznam dlžníkov. Túto formu verejného praniera už raz poisťovne vyskúšali, a nemalo to žiaden mimoriadny účinok.

Ako na túto možnosť s odstupom rokov hľadia zdravotné poisťovne dnes, a využijú túto možnosť v budúcnosti?

Podľa slov R. Haršányho poisťovňa zverejní zoznam, a to tých neplatiteľov, u ktorých dlžná suma – bez penále – presahuje tristotisíc korún. „Na Slovensku akékoľvek zverejnenie neplatiteľov neprináša morálny pocit viny. Už v minulosti nám tento krok nepomohol, nepriniesol žiaden výrazný efekt, takže v súčasnosti uvažujeme, ako budeme postupovať,“ hovorí vedúca odboru poistného Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Katarína Gregorová. Výber neplatiteľov iba na základe výšky poistného však považuje za nevyhovujúci. „Sú totiž platitelia, ktorí odmietajú akékoľvek možnosti riešenia svojich záväzkov na poistnom, ale sú aj takí, ktorí aktívne spolupracujú s pobočkami poisťovne a a snažia sa postupne dlhy znižovať,“ dodáva K. Gregorová.

V súčasnosti sa správne rady poisťovní dôsledne zaoberajú výkladom novely zákona, takže dosiaľ nie sú známe kritériá jednotlivých poisťovní, ako budú postupovať pri výbere neplatiteľov do zoznamov.

Navyše, podľa niektorých názorov zverejnenie mena firmy, ktorá s poisťovňou uzavrela dohodu o postupnom splácaní pohľadávok, môže mať práve opačný účinok – dohody prestanú platiť.

Riaditeľka úseku financovania a ekonomiky poisťovne Sideria – Istota Margita Drotárová má na to iný názor: „Zverejňovanie neplatiteľov na internete má význam iba pre finančné skupiny, ktoré vedia vydobyť zisk aj z nedobytných pohľadávok. Pozitívny význam by to malo iba vtedy, ak by sa poisťovne navzájom informovali o neplatiteľoch a ak by slúžili na výber serióznych obchodných partnerov.“

Tretina nedobytná

Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR v celom systéme zdravotného poistenia ide o 11,5 miliardy korún na poistnom a pohľadávky na sankciách a regresoch tvoria sumu 8,9 miliardy korún. A ministerstvo predpokladá, že iba dve tretiny z týchto peňazí by sa eventuálne mohli do systému vrátiť.

„Ak predpokladáme, že pohľadávky vymáhané v konkurznom konaní, likvidačnom a dedičskom konaní zvyčajne končia neuspokojivo, môžeme povedať, že sú to nevymožiteľné pohľadávky. K 30. júnu 2002 ide vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni o sumu 3,17 mld. Sk na poistnom a 3,141 mld. Sk na sankciách,“ udáva K. Gregorová. V najväčšej zdravotnej poisťovni teda ide zhruba o 40,62 percenta z celkových pohľadávok, ktoré už dnes možno považovať za nedobytné.

„Podľa definície nevymožiteľnej pohľadávky v novele zákona môžeme odpísať aj pohľadávky mimo týchto konaní, ak spĺňajú požadované kritériá,“ dodáva K. Gregorová. Suma nedobytných peňazí za neodvedené zdravotné poistné tak určite narastie. Konkrétne čísla ešte nemajú všetky poisťovne k dispozícii.

Obdobná situácia je aj v združenej zdravotnej poisťovni Sideria – Istota. Priemerná dlžná suma za ekonomicky aktívneho poistenca je v tejto poisťovni 4 430 Sk a za samoplatiteľa 5 070 Sk.

Ku koncu júna bol stav pohľadávok na poistnom 642,1 milióna korún a na sankciách 260,4 mil. Sk. „Z celkovej sumy považujem za bonitné pohľadávky asi 285 miliónov korún. Ostatné pohľadávky sú staršie ako tri roky, prípadne ide o pohľadávky voči podnikom a firmám, ktoré sú v konkurze a likvidácii,“ ozrejmuje situáciu M. Drotárová.

Odpisovanie pohľadávok je podľa nej problém, najmä ak ide o firmy, ktoré sú v konkurzoch už päť rokov a konkurzné konanie sa ešte stále neskončilo, a pohľadávky možno odpísať iba na základe výmazu z obchodného registra.

Vo svetle týchto informácií sa azda treba opýtať, či je vymáhanie pohľadávok efektívny proces?

Úspešnosť vymáhania exekučnými príkazmi a súdnou exekúciou je takmer dvadsaťpercentná. „V našej poisťovni (Sideria – Istota) sme za uplynulé dva roky vymáhali pomocou exekučných konaní 367 miliónov korún, a z toho sa na účet poisťovne pripísalo iba 71 miliónov korún,“ vypočítava M. Drotárová.

Každá poisťovňa má svoj osobitý postup pri vymáhaní pohľadávok. Výzvy neplatiteľom, platobné výmery, splátkové kalendáre, exekučné príkazy, trestné stíhanie. Posledná možnosť je najmenej účinná, úspešnosť vymôcť pohľadávku trestným stíhaním je približne desaťpercentná. „Pritom je jedno, či ide o veľkú alebo malú poisťovňu, to vôbec nie je rozhodujúce,“ dopĺňa R. Haršány.

Využíva sa každá metóda

V poisťovni Sideria – Istota sa naďalej využíva aj možnosť zápočtov. „V posledných dvoch rokoch sme takto znížili pohľadávky o 109 miliónov korún. Priebežne započítavame poistné s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje M. Drotárová. V niektorých prípadoch sa do zápočtov „pripletie“ aj ďalší platiteľ poistného, voči ktorému má napríklad záväzky zdravotnícke zariadenie. Výhodou týchto zápočtov je, že sa započítavajú pohľadávky v celkovej výške, nikdy sa suma neznižovala, a okrem „výmazu“ pohľadávok na tom nik nezarobil navyše. „Sme poisťovňa, ktorá pôsobí prevažne na východnom Slovensku, máme zmluvy s množstvom firiem, ktoré sú v konkurze a ich zamestnanci sú evidovaní na úradoch práce. Takže jediným východiskom pre efektívne hospodárenie zdravotnej poisťovne je pre nás rozvoj ekonomiky, vytvorenie nových pracovných miest, a tým vyšší počet ekonomicky aktívnych poistencov,“ zamýšľa sa nad budúcnosťou M. Drotárová.

Bude viac čistých stolov

Výber poistného je jednou z prioritných úloh zdravotných poisťovní. Aspoň podľa reakcií na návrh, ktorý vzišiel zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a týkal sa jednotného výberu poistného. Vtedy sa uvažovalo aj o tom, že by sa zjednodušil aj „inštitút“ vymáhania poistného a najmä kontrol u zamestnávateľov. Dnes sa totiž teoreticky môžu u jedného neplatiteľa stretnúť zástupcovia piatich poisťovní. Navyše, bolo by omnoho jednoduchšie získať informácie, či ten-ktorý zamestnávateľ odvádza povinnú výšku poistného. Situácia v tomto smere je neprehľadná, najmä pri zamestnávateľovi, ktorý platí viacerým poisťovniam. Priemerná úspešnosť výberu poistného sa vo všetkých poisťovniach pohybuje na číslach 93 až 95 percent. S pohľadávkami budú mať poisťovne problémy aj naďalej. Súčasná legislatívna norma im však pomôže „vyčistiť“ stôl, zbaviť sa niekoľkoročných spisov, na ktoré tak či tak sadá iba prach. „Získame reálny prehľad o stave pohľadávok a záväzkov, ktoré vedieme v účtovníctve. Odpisovať sa budú najmä pohľadávky, kde sa predpokladá, že náklady presiahnu výnos z vymáhania, alebo sa bezvýsledne vedú súdne spory a exekúcie,“ dodáva R. Haršány. V budúcnosti by zdravotným poisťovniam omnoho viac pomohlo, keby na spisy „sadla“ ruka zákona a urýchlili sa správne konania a konkurzy. Dlhé lehoty totiž využívajú najmä tí, ktorí nemajú záujem zamýšľať sa nad svojimi dlhmi.