Súčasné ceny pohonných látok sa po silných turbulenciách v posledných dvoch rokoch, keď dosahovali rekordné hodnoty až do 36 Sk za liter benzínu, dostali opäť pod hladinu 30 korún. Teda na úroveň roku 1998 či 1999. Najväčší podiel má na tom priaznivý vývoj cien ropy na svetových trhoch a, samozrejme, posilňovanie slovenskej koruny voči doláru, za ktorý sa ropa obchoduje. V takej situácii bolo len otázkou času, kedy ministerstvo financií využije situáciu aj vo svoj prospech a pokúsi sa naplniť štátnu kasu zvýšením spotrebnej dane z minerálnych olejov.

Od prvého januára

Rozhodnutie vlády nedalo na seba dlho čakať. Od prvého januára budeme za jeden liter automobilového benzínu a motorovej nafty odvádzať štátu o 60 halierov viac. Konkrétne stúpne daň pri benzínoch za 1 000 litrov z 11 800 Sk na 12 400 Sk a pri nafte z 11 200 Sk na

11 800 Sk. Do rozpočtu by tak malo putovať pri zachovaní súčasného objemu predaja o 1,1 mld. Sk viac.

Ministerstvo financií však vo svojej dôvodovej správe uvádza celkom iné pohnútky – úsilie vyhovieť požiadavke Európskej únie (EÚ), aby sa spotrebná daň z uhľovodíkových palív vyrovnala minimálnej sadzbe v členských krajinách. Paradoxom však je, že Slovensko je už dnes vo výške tejto dane v prípade benzínu na úrovni minima a v prípade nafty dokonca nad jeho hranicou. Nehovoriac o tom, že nafta je zdanená vyššou sumou než v okolitých krajinách, napríklad v Česku alebo Poľsku. Ak k tomu dodáme, že do európskeho spoločenstva budeme integrovaní najskôr v máji 2004, vynára sa logická otázka, či sme s úpravou dane nemohli ešte nejaký čas počkať.

„Myslíme si, že skutočným dôvodom vlády je snaha posilniť štátny rozpočet a argument o približovaní sa daňovým štandardom EÚ je len zahmlievacím manévrom,“ povedal pre PROFIT Miroslav Kollár, generálny sekretár Slovenskej asociácie petrochemického priemyslu a obchodu (SAPPO).

Rozhodnutie vlády sa však na základe skúseností z minulých rokov môže zdať krátkozraké. Zvýšenie spotrebnej dane sa nemusí priamo úmerne rovnať vyšším daňovým výnosom. Ako príklad možno uviesť rok 2001, keď

vplyvom „našponovaných“ cien pohonných látok aj kvôli zvýšeniu spotrebnej dane v priemere o 17 percent výrazne klesol predaj benzínu a nafty. Objem predaja bol najnižší za posledné štyri roky. To, čo štát zarobil na zvýšenej dani, stratil vplyvom nižších odvodov z klesajúceho objemu odbytu. M. Kollár dodáva: „Citlivá je z tohto pohľadu najmä cena nafty, ktorá je nákladovou položkou v podnikateľskej činnosti v oblasti prepravy. A keďže preprava má už dávno medzinárodný charakter, mala by byť aj cena nafty konkurencieschopná voči cenám okolitých krajín. Ak nebude, medzinárodní prepravcovia budú cez Slovensko tranzitovať bez tankovania, a to je čistá strata na našej strane i na strane štátu.“

Maloobchodné ceny

Zásadné zmeny cien pohonných látok pre zákazníka by však v budúcom roku zvýšením spotrebnej dane nemali nastať. Nárast spotrebnej dane bude totiž čiastočne kompenzovať zníženie dane z pridanej hodnoty z 23 na 20 percent. Predseda Predstavenstva SAPPO Peter Roth o tom hovorí: „Myslím si, že z pohľadu plánovaného zvýšenia spotrebnej dane nebude mať táto úprava negatívny vplyv na zákazníka. Určite sa nebude opakovať situácia spred dvoch rokov, keď klesla spotreba nielen slovenských odberateľov, ale dokonca nasledovalo aj presmerovanie tranzitnej prepravy zo Slovenska cez Maďarsko alebo Poľsko pre nízku konkurencieschopnosť slovenskej nafty. To, čo však ovplyvniť nevieme, je vývoj cien ropy na svetových trhoch a kurz slovenskej koruny, teda faktory, ktoré majú zásadný vplyv na cenotvorbu. Špekulovať o cenách pohonných látok v budúcnosti by bolo preto nezodpovedné.“

Ceny palív rástli od roku 1998

závratnou rýchlosťou

Časy, keď sme za jeden liter benzínu zaplatili 8 korún, sú už nenávratne minulosťou. Za posledných dvanásť rokov došlo k nárastu ceny benzínu o viac ako 400 percent. Dramatický vývoj nastal najmä na prelome minulých dvoch desaťročí, keď sa za dva roky ceny zdvojnásobili. Dvadsaťkorunovú hranicu sme prekonali v roku 1996. Ale to nebol koniec. Predvlani sme museli akceptovať dovtedy nepredstaviteľné ceny nad hladinou tridsiatich korún za liter. V roku 2000 sa cena benzínu UNI 91 pohybovala v rozpätí od 30 korún 50 halierov po 35 korún 40 halierov.

Vývoj pri motorovej nafte bol ešte dramatickejší. Z pôvodne lacnejšieho paliva sa stala pohonná látka cenovo porovnateľná s benzínmi. Maloobchodná cena sa zvýšila šesťnásobne. Rekordné hodnoty dosahovala nafta najmä v roku 2000. V novembri sme za jeden liter platili až 35 korún a 20 halierov.

Čo ovplyvňuje ceny pohonných látok

Ceny palív sa pohybujú takmer neustále. Len v tomto roku sa maloobchodná cena menila 36-krát. Hlavnou príčinou sú zmeny cien ropy na svetových trhoch a kolísanie kurzu koruny oproti doláru, za ktorý sa ropa obchoduje.

No najväčšou mierou sú ceny palív determinované daňovou politikou štátu, najmä daňou z pridanej hodnoty a daňou z minerálnych olejov, ktorá nahradila od 1. januára 2002 daň z uhľovodíkových palív a mazív. Zdaňovanie sa u nás síce nemenilo od 1. januára 2000, no v porovnaní s rokom 1999 vzrástlo pri benzínoch o 36 percent a pri nafte o 39 percent. To vyvolalo spomínané prekročenie hranice cien palív nad 30 korún za liter, ale aj veľkú nevôľu zo strany spotrebiteľov. Nový systém zdaňovania podľa objemu, a nie podľa hmotnosti mal v roku 2002 priaznivý vplyv najmä na naftu. Tá bola totiž pre väčšiu mernú hmotnosť znevýhodnená oproti ľahšiemu benzínu. Do jednej tony sa jednoducho „zmestilo menej litrov nafty než benzínu“, a tak sme mali v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami medzi cenou týchto dvoch palív najmenší rozdiel. Vyvrcholilo to paradoxnou situáciou v septembri 2000, keď bola nafta dokonca o 50 halierov drahšia než benzín UNI 91. Napriek tomu musíme konštatovať, že výškou spotrebnej dane na liter sme sa ešte nepriblížili štandardu vyspelých krajín európskeho spoločenstva. No požadované minimum už dosahujeme, a ako vyplýva z tabuľky, v spotrebnej dani prekonávame Česko i Poľsko. Maloobchodná cena benzínov a nafty je teda výsledkom mnohých faktorov, medzi ktoré treba zarátať aj náklady na prepravu či zisk predajcu.

Ak však spočítame celkové daňové zaťaženie benzínov, zistíme, že až 58 percent z toho, čo zaplatíme na čerpacej stanici, dávame štátu. Ďalšie nevyhnutné náklady tvoria 36 percent z ceny.

Rovnaká situácia je pri nafte. Na jednom litri inkasuje predajca asi 2 koruny 50 halierov. Ak si uvedomíme, že investície na vybudovanie modernej čerpacej stanice sa pohybujú okolo 40 miliónov korún, je zisk z predaja pohonných látok primeraný.