Hoci zo začiatku sme sa učili od Američanov, v súčasnosti je slovenský trh komplikovanejší ako v zámorí, – hodnotí situáciu v obchodovaní s realitami prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Vladimír Guttek. Asociácia existuje už desať rokov. Podľa jej predstaviteľov predstavujú najväčšie bariéry najmä dane, malá pružnosť úradov a regionálna nevyrovnanosť.

Predvídať sa nedá ani správanie realitiek. Asociácia môže odporučiť napríklad províziu vo výške tri až šesť percent za poskytnuté služby, nemá však právomoc tvrdo ju od svojich členov vyžadovať. Nehovoriac o tom, že nečlenov neovplyvní vôbec. Správanie jednotlivých realitných kancelárií je teda postavené najmä na ich etike.

Licencie zatiaľ nereálne

Na slovenskú realitnú činnosť sa momentálne nevzťahujú žiadne licencie. Obmedzením je len viazaná živnosť. Realitní makléri potrebujú vysokoškolské vzdelanie ekonomického, právnického alebo stavebného zamerania, prípadne úplné stredoškolské vzdelanie s praxou. Profesijná organizácia chce dosiahnuť licencovanie subjektov. Komisiu, ktorá by vyhodnocovala odbornú skúšku, by mal definovať živnostenský zákon formou dodatku. Pokusy o koncesovanú živnosť zlyhali. Ministerstvo hospodárstva SR tvrdilo, že taká živnosť nie je potrebná.

Zdĺhavé vybavovanie hypoték

Obchodovanie s hypoúvermi pre právnické osoby sa rozbieha veľmi pomaly. Ak si podnikatelia od neho sľubovali prostriedky na výrobné haly, zmýlili sa. Úvery banky poskytnú na likvidné a atraktívne nehnuteľnosti, akými sú hotely, reštaurácie, obchodné centrá. Pre fyzické osoby sa však hypotéky stávajú významným zdrojom financovania bývania.

Problémom, s ktorým sa stretávajú občania i realitky, je však zdĺhavý proces vybavovania hypoúveru. Aby na nehnuteľnosť mohlo byť uvalené záložné právo, klient musí disponovať listom vlastníctva. Na ten čaká mesiac-dva, niekde aj rok. Zrýchlenie činnosti katastrov je nevyhnutnou podmienkou na zatraktívnenie úverov. Väčšina klientov nepredáva byt alebo dom bez ďalšej transakcie. Zvyčajne vymieňa nehnuteľnosť alebo predáva niekoľko objektov, aby si kúpila rodinný dom. Nemôže však pokračovať v transakcii, lebo ešte nemá peniaze a čaká na list vlastníctva. Ideálne by bolo, keby sa stretli naraz predávajúci, kupujúci, maklér i zástupca banky. V jeden deň by podpísali kúpno-predajnú zmluvu, úverovú zmluvu a transakcia by bola hotová „pri stole“. Samozrejme, niekoľko dní by trvalo, kým banka prevedie peniaze. Jednotlivé strany by však mali istotu, že predaj nebude trvať niekoľko mesiacov. Takého zrýchlenia sa asi tak skoro nedočkáme.

Budúcnosť v lízingu

Problém by mohol vyriešiť lízing nehnuteľností, ktorý by mal oživiť trh. Právnické osoby si budú môcť náklady na obstaranie rýchlejšie premietnuť do nákladov. Od januára budúceho roka sa menia odpisy z budov, keď v poslednej odpisovej skupine klesá počet rokov odpisovania zo 40 na 30.

Lízing nehnuteľností u nás je však len v začiatkoch, jeho podiel z celkového lízingu nie je ani päť percent. Podľa údajov Asociácie lízingových spoločností na Slovensku v prvom polroku 2002 uzatvorili lízingové zmluvy na nehnuteľnosti len dve spoločnosti v celkovom objeme 872 miliónov korún. Rovnaký podiel na lízingovom trhu majú aj v Česku, aj keď tam môže dôjsť k zmene. V porovnaní s vlaňajškom vzrástol totiž v ČR podiel financovania nehnuteľností formou lízingu o 32 percent. Niektoré európske krajiny ho využívajú vo veľkom, napríklad v Taliansku je jeho podiel až 40 percent, iné takmer vôbec. V Írsku tvorí len jedno percento z celkového lízingu.

(mk)