Nový model fungovania penzijných fondov vo Švédsku sa začne v plnom rozsahu uplatňovať v roku 2001, jeho filozofia je však známa už dávnejšie – Švédi sa vôbec po prvý raz budú rozhodovať, aká časť ich doterajších penzijných príspevkov sa bude investovať a v podstate aj riskantnejšie zhodnocovať.

Znamená to, že miliardy švédskych korún sa ocitnú v rôznych podielových fondoch, o švédsky penzijný trh budú zápasiť nielen domáce, ale aj zahraničné finančné subjekty. Doterajší štátom dotovaný a veľmi štedrý dôchodkový model sa

postupne stával nestabilný, ale najmä finančne neudržateľný, a preto dochádza k jeho radikálnej reforme.

Pôvodné schémy navyše vychádzali z ekonomickej i sociálnej reality z päťdesiatych až šesťdesiatych rokov, no chýbala im pružnosť a schopnosť reakcie na zmeny, ktoré sa dnes odohrávajú vo svete (a pochopiteľne aj vo Švédsku).

Aj Švédsko totiž čelí demografickej „časovanej bombe“ – priemerná dĺžka veku je v tejto krajine druhá najvyššia na svete (79 rokov), no v rovnakom čase sa rapídne znižuje stav práceschopného obyvateľstva, čo je dôsledkom obmedzovania imigračných vĺn, ale aj zníženej pôrodnosti vo Švédsku.

Treba tiež zobrať do úvahy aj ďalší veľmi podstatný fakt – podľa starého penzijného modelu sa štát podieľal na výplatách jednotlivých starobných dôchodkov až 85%.

Podľa starého systému si švédski občania mohli vybrať 15 najlepších rokov /podľa výšky zárobku/ a z tohto priemeru sa im vypočítala nárokovateľná dôchodková dávka. Teraz bude zápočet iný – bude sa odvíjať od výšky hrubého príjmu dosahovaného už od veku šesťnástich rokov.

Dôchodky sa v budúcnosti už nebudú automaticky upravovať v závislosti od inflácie.

Skrátka v budúcnosti bude definovaná iba výška penzijných príspevkov /odvodov/, no nebude garantovaná výška vyplácaného dôchodku.

Povedané ešte presnejšie – Švédi budú presne vedieť, aká časť ich mzdy sa bude odvádzať do penzijných fondov, no nebudú mať istotu, aký bude ich dôchodok.

V konkrétnych číslach to znamená, že každý švédsky zamestnaný občan bude mesačne odvádzať zo svojej mzdy 18,5%.

Z celého tohto objemu sa 16% dostane do povinnej dôchodkovej schémy „pay-as-you-earn“ a 2,5% sa bude investovať do prémiových penzijných účtov.

Spravidla pôjde o otvorené investičné a podielové fondy, ktoré už pripravili celú škálu rôznych produktov. Bude si možné vybrať ponuku piatich fondov a v rámci nich ľubovoľne a bez sankčného poplatku, presúvať finančné prostriedky /dôchodkové odvody/ tak, aby sa čo najlepšie zhodnotili.

Takto investované zdroje však negarantuje štát, a preto budúci dôchodca znáša aj riziko z prípadne zle investovaných finančných prostriedkov.

Už počas jesene roku 2000 sa do švédskych domácností dostala ponuka zhruba 500 fondov, ktoré majú ambíciu zhodnocovať penzijné príspevky.

Pod tlak sa dostali aj banky, pretože penzijné zdroje chcú maximálne využiť rôzne poisťovne a nové penzijné fondy.

Avšak aj tí Švédi, ktorí nevyužijú slobodu voľby a nevyberú si niektorý z penzijných fondov, budú musieť 2,5% svojej mzdy ako dôchodkový príspevok investovať do štátneho dôchodkového fondu s názvom Seventh Swedish National Pension Fund (SSNPF).

Má ísť o štandardný fond a už teraz sa hovorí o tom, že pohltí zhruba tretinu švédskeho penzijného trhu.

Navyše SSNPF má byť profilovaný menej rizikovejšie v porovnaní s privátnymi penzijnými fondami. Jeho majetková skladba bude takáto – 20% domácich cenných papierov, 65% zahraničných cenných papierov, 14% vládnych dlhopisov a 1% finančnej hotovosti.

Aj nový penzijný model však má svojich kritikov. Bývalý švédsky minister financií Kjell-Olof Feldt tvrdí, že nová penzijná schéma bude mať podobné štrukturálne problémy v porovnaní s predchádzajúcou a čoskoro sa dostane do štádia finančnej nerovnováhy. Aj tak má švédsky model hodne obdivovateľov, pretože každý jedinec si môže slobodne zvoliť mieru rizika pri investovaní svojich peňazí a sám sa tak podieľať na svojom vlastnom finančnom zabezpečení v čase penzijného veku.