V ostatných rokoch rastie aj na Slovensku pocet ludí, ktorí sa pýšia titulom MBA. Ten sa objavuje prevažne pri menách manažérov. Málokto však vie, co znamená a kam ho vlastne zaradit v hierarchii rôznych titulov, ktoré sú už vžité. Podla dekana Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave Jozefa Komorníka tento titul pochádza z krajín, v ktorých vysokoškolské štúdium má už tradicne dva stupne – bakalársky a magisterský (magister je po anglicky master). Získavajú ho absolventi štúdia Master of Business Administration (MBA). Prvé slovo názvu vyjadruje vyšší stupen vysokoškolského štúdia, druhá cast špecializáciu: Business Administration možno volne preložit ako podnikové hospodárstvo a jeho riadenie.

Odlišuje sa od iných

V krajinách, ako sú USA a Velká Británia, je denné štúdium MBA ekvivalentom nášho inžinierskeho na ekonomických fakultách slovenských univerzít. Vnucuje sa preto otázka, preco sa aj na Slovensku zavádza nieco, co tu už existuje pod iným názvom, najmä ked slovenské ministerstvo školstva nezahrna MBA do systému vysokoškolského štúdia. Odpoved je lakonická: hlavným dôvodom je zmena v chápaní tohto štúdia v krajinách pôvodu, predovšetkým v USA. Americké školy si coraz stále dôslednejšie dávajú ako podmienku prijatia na štúdium MBA manažérsku prax, obycajne najmenej trojrocnú.

To znamená, že študent dokoncí iba bakalársky stupen, prípadne pokracuje v magisterskom štúdiu na inom odbore, napríklad na technickom, potom nastúpi do manažérskej praxe a po istom case sa opät vráti k štúdiu. Niekedy k dennému, castejšie však k dištancnému (štúdium popri zamestnaní: víkendové, dialkové a pod.).

Samozrejme, že metódy výucby takejto skupiny študentov sa celkom líšia od metód, ktoré sa uplat-nujú v prípade študentov bez praktických manažérskych skúseností. Štúdium MBA sa orientuje na praktické situácie, pracuje sa v tímoch a riešia sa

reálne prípadové štúdie z praxe. MBA tak otvára cestu k úspešnej manažérskej kariére. Je to pravdepodobne vo svete najznámejšia a najrozšírenejšia postgraduálna kvalifikácia.

Treba investovat

Štúdium trvá zväcša dva roky s tým, že prvý rok sa povinne študujú základné disciplíny ako financie, všeobecný marketing, manažment a úctovníctvo, v druhom roku si študenti vyberajú predmety podla svojich potrieb. Kým v USA možno akademické vzdelanie pre obchodníkov dosiahnut už od roku 1881 (na Pensylvánskej univerzite a jeho priekopníkom sa stala Harvardova Business School zaciatkom 20. storocia), Európa zacala s programami MBA až v 50. rokoch minulého storocia. Ako prvú založili školu podnikatelia vo Francúzsku, neskôr vo Švajciarsku a potom nasledovali dalšie krajiny. Dnes študuje v Európe MBA vyše 10-tisíc študentov v dennej forme a vyše 15-tisíc v dištancnom štúdiu, ciže ako hovoria na Západe, „na ciastocný úväzok.“

V Spojených štátoch študuje v programoch MBA 70-tisíc študentov. Na rozdiel od amerických sú európski študenti o niekolko rokov starší, majú okolo tridsiatky. Stojí za to investovat do diplomu z obchodnej školy? Hodnotenie, ktoré je uvedené v tabulkách, je pomôckou pri rozhodovaní pre toto štúdium, a to porovnaním nákladov na dosiahnutie titulu MBA – zmarený zisk a školné – s vyhliadkou na väcší plat. Strucne povedané, porovnanie ukazuje, aké školy ponúkajú najlepšiu návratnost investícií.

Tabulky zahrnujú elitné školy, kde náklady presiahli 95-tisíc dolárov za dva roky školného a dva roky nevyužitého platu. Aby bolo možné toto poradie zostavit, 20-tisíc absolventov, ktorí získali titul MBA v roku 1996, vyplnilo dorucené dotazníky. Absolventov starostlivo vybrali zo 104 amerických a zahranicných škôl, ktoré súhlasili s úcastou v prieskume. Bývalí študenti poskytli informácie o plate v roku, ked nastúpili na obchodnú školu, ked školu absolvovali a v roku 2000. Pre každú školu sa vyrátali stredné hodnoty a extrapolované chýbajúce roky za predpokladu konštantného tempa rastu. Prieskum porovnával súhrn platov za pät rokov s projekciou toho, kolko by priemerný študent bez diplomu za týchto pät rokov zarobil. Pri hypotetickom císle bez diplomu sa predpokladalo polovicné tempo rastu.

USA stratili monopol

Donedávna si Spojené štáty americké užívali virtuálny monopol na obchodné vzdelávanie. Ved len v minulom roku ponúkalo MBA štúdium v USA vyše 600 obchodných škôl. V tejto záplave však bolo len velmi tažké zistit, ktorá škola je kvalitná. Preto aj tu sa zacali uplatnovat rôzne kritériá kvality štúdia, ktoré vyústili do akreditácií škôl ponúkajúcich magisterské štúdium v obchode. Zo 600 amerických škôl získalo akreditáciu necelých 200. Akreditáciu tak môžu študenti chápat ako záruku volby naozaj kvalitnej školy. Z pohladu budúcich zamestnávatelov by mali práve absolventi týchto škôl disponovat zarucenou kvalitou vzdelania. Napriek nespornému prvenstvu v pocte a kvalite obchodných škôl USA už stratili nielen monopol na obchodné vzdelávanie, ale aj na jeho kvalitu. „MBA sa stalo svetovou menou intelektuálneho kapitálu. Štúdium v zahranicí pridáva neuveritelnú hodnotu,“ hovorí David Wilson, prezident Gradate Management Admissions Council. Špickové zahranicné školy ponúkajú globálnu siet s ovela rozmanitejšou študentskou populáciou, než možno nájst na väcšine amerických škôl. Osnovy sú podobné tým v USA, ale mnohé programy sú kratšie a intenzívnejšie. IMD, INSEAD a Cranfield ponúkajú jednorocné programy, ktoré zvyšujú návratnost investícií. Každá z týchto škôl má za pätrocné štúdium MBA zisk väcší ako 100-tisíc dolárov. Pätrocný zisk London Business School vo výške 149-tisíc dolárov je z dvojrocných programov druhý, iba americký Harvard ho má vyšší.

Aj na Slovensku

Absolvovat manažérske štúdium MBA možno už niekolko rokov aj na Slovensku. Kým donedávna sa to dalo iba na neštátnych školách, v súcasnosti takáto možnost existuje aj na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium MBA ponúka aj Ekonomická univerzita v Bratislave v Centre dalšieho vzdelávania a tiež prvá neštátna vysoká škola na Slovensku v Trencíne – City University. Inštitúcií poskytujúcich štúdium MBA je však už dnes u nás viac.

Školné za toto štúdium sa pohybuje v rozpätí od 100–tisíc do 250-tisíc korún. Sumu platí posluchác sám, alebo mu ju hradí aj zamestnávatel.