Minulý rok Izraelčania skúsili vôbec prvú recesiu od roku 1953, ktorá priam cynicky nasledovala po najlepšom hospodárskom raste v dejinách židovského štátu – vzostup HDP o takmer sedem percent skĺzol do poklesu o vyše pol percenta HDP. Tento razantný obrat je dôsledkom kombinácie viacerých faktorov.

Negatívne okolnosti

Prvým bolo „prasknutie“ investičnej bubliny technologických spoločností (dot.com) v roku 2000. Izrael sa dlho pýšil rozsiahlym zoznamom hi-tec firiem, z ktorých mnohé boli kótované v americkom technologickom indexe Nasdaq. Strata investičnej dôvery v tento sektor však znamenala aj pre izraelské firmy odlev investícií. Tento fakt sa skombinoval s celosvetovou stagnáciou, ktorú len umocnili minuloročné teroristické útoky. Blízka previazanosť s ekonomikou USA, ktorá v súčasnosti vykazuje len mierne oživenie a stále trpí spotrebiteľskou nedôverou vzhľadom na nekonkrétnu verziu „kauzy Irak“, rast produktu nestimulovala.

Stagnácia, teroristické útoky a pokles dôvery amerických spotrebiteľov sú faktormi, ktoré vplývali a vplývajú na izraelskú ekonomiku. Ich spoločným menovateľom je globálny dosah. To, že mali vplyv aj na Izrael, je dané hospodárskou štruktúrou tohto štátu. O nej hovorí Caren Gaboutchianová, ekonomická špecialistka ING Barings pre oblasť Blízkeho východu, ako o ekonomike „vedenej globálnymi trendmi“.

Okrem týchto problémov čelí Izrael veľmi bezprostredne teroristickým útokom palestínskych ozbrojencov, s ktorými je v intenzívnom ozbrojenom konflikte už takmer druhý rok. Palestínska intifáda (ľudové povstanie) sa významnou mierou podpísala na paralyzácii hospodárskeho života na obidvoch stranách „frontovej“ línie.

Dosah na Izrael

Obeťou svetovej stagnácie sa stali izraelské exporty z oblasti progresívnych technológií. Intifáda si zase vybrala predovšetkým miestne poskytované služby – turistický ruch, zábavné a oddychové strediská, reštaurácie a obchody. Timothy Ash, ekonóm z Bear Stearns, tvrdí, že séria samovražedných útokov narušila spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru. „Ľudia nechcú ísť do ulíc. Ich ochota nakupovať a jesť v reštauráciách je omnoho nižšia.“

Hoci príjmy z turistiky predstavujú relatívne malú časť izraelského HDP, pokles tržieb o 50 až 60 percent je na úrovni poskytovateľov služieb cestovného ruchu otázkou prežitia. V roku 2001 odmietlo cestovať do tejto krajiny okolo jeden a pol milióna ľudí. Situácia je natoľko kritická, že niektoré hotely v snahe prilákať zákazníkov zaviedli platby na základe dobrovoľnosti. Do kritickej situácie sa dostali tiež stavebné a poľnohospodárske spoločnosti, ktoré pre obmedzenia vstupu Palestínčanov na izraelské územie prišli o podstatnú časť svojich zamestnancov.

V kontexte útlmu turizmu a stavebníctva pôsobí zvláštne izraelská snaha o vybudovanie turistických sídiel na okupovaných palestínskych územiach. Opoziční poslanci parlamentu nazvali toto rozhodnutie „zlým žartom“ a komentovali ho poznámkami o „vojenskom výcviku turistov, aby vedeli ako zneškodňovať nástražné míny“. Židovskí osadníci boli pravidelne terčmi palestínskych ostreľovačov a je len malý predpoklad, že turisti by na tom mohli byť lepšie. Otázne sú navyše politické dôsledky takého kroku. Ako sa však zdá, izraelské ministerstvo cestovného ruchu je pevne odhodlané prilákať turistov na západný breh Jordánu a do pásma Gazy. Podľa oficiálnej predstaviteľky ministerstva Daniely Aharoniovej výstavba pokračuje pre „budúcnosť, nie pre dnešnú situáciu“. Kritici plánu však poukazujú najmä na osobu šéfa rezortu Bennyho Elona, ktorý je rabínom v krajne pravicovej strane Moledet. Podľa oponentov je B. Elon zástancom expanzívnej politiky.

Boj, ktorý vedú izraelské jednotky, prinútil vládu šetriť v iných oblastiach, predovšetkým v sociálnej. Podľa ekonóma Jorama Gabaja, výdavky na obranu od začatia intifády vzrástli o 2 mld. USD. Len udržanie tankových hliadok v palestínskych mestách stojí mesačne 70 mil. USD. Aj on sa však prikláňa k názoru, že súčasná situácia je výsledkom spomalenia ekonomiky, poklesu príjmov z turistiky a útlmu investícií. Tie klesli počas dvoch rokov z 11 mld. USD na 4 mld. USD. Celkove centrálna izraelská banka odhadla straty spôsobené intifádou na tri percentá HDP (okolo 3,6 mld. USD).

Palestínske martýrium

V ostrom kontraste s trojpercentným poklesom HDP na strane Izraela pôsobí 60-percentná strata HDP v samosprávnych palestínskych územiach. Podľa palestínskeho centrálneho štatistického úradu (PCBS) od začiatku súčasnej intifády (október 2000) vyše 14 percent palestínskych domácností v samosprávnych oblastiach stratilo príjem, takmer 48 percent domácností prišlo o vyše polovicu príjmov. Výsledkom je, že takmer polovica palestínskej populácie (1,3 milióna) žije pod hranicou chudoby – minú menej ako dva doláre na deň. Podľa Nigela Robertsa, predstaviteľa Svetovej banky na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy, deti pod päť rokov začínajú trpieť podobnými príznakmi podvýživy, aké možno nájsť u ich rovesníkov v subsaharskej Afrike.

Väčšina Palestínčanov vedie tichý zápas o prežitie vlastnej rodiny. Len s ťažkosťami však prekonávajú blokádu, ktorú Izrael uvrhol na pohyb tovaru a osôb. Hlavným zdrojom obživy sa stala medzinárodná pomoc – predovšetkým z Ligy arabských štátov a Európskej únie. V roku 2001 dosiahla táto podpora čiastku 930 mil. USD. Fatin Muhawiová, jedna z palestínskych utečeňkýň, opisuje spolupatričnosť svojho národa. „Rodiny si pomáhajú a navzájom si požičiavajú peniaze.“ Spolupatričnosť je jeden z faktorov, ktorý im umožňuje prežiť.

Riešením je zmier

Ratingová agentúra Standard & Poor´s v septembri tohto roka znížila hodnotenie dvom najväčším izraelským bankám. Rozšírili obavy, že podobný osud by mohol postihnúť aj záväzky izraelskej vlády. Ministerstvo financií však tvrdí, že vývoj deficitu má pod kontrolou a dosiahne stanovený cieľ tri percentá HDP. Zníženie ratingu si teraz Izrael nemôže dovoliť a udržanie deficitu dosiahla vláda vďaka významným škrtom. Niektorí pozorovatelia však považujú krátenie rozpočtu za nepodstatný čin a očakávajú zníženie suverénneho ratingu krajiny, čo by podľa ich názoru odrážalo ekonomickú realitu, v ktorej sa ocitla izraelská spoločnosť.

Centrálna banka tiež vyvíja úsilie proti zníženiu hodnotenia. Potvrdila svoje odhodlanie neznížiť úrokové sadzby. Podľa Daniela Tenengauzera, analytika americkej investičnej banky Goldman Sachs, sú motívmi na také rozhodnutie „pretrvávajúca geopolitická nestabilita a vysoká inflácia“. Investori, naopak, videli v prípadnom znížení úrokových sadzieb spôsob, ako naštartovať ekonomiku.

Izraelská aj palestínska ekonomika prežívala fázu rozvoja v koncom 90. rokov po podpísaní mierovej deklarácie v Oslo. Medzinárodné spoločenstvo vtedy Palestínčanom financovalo výstavbu infraštruktúry, škôl a zdravotných stredísk. N. Roberts si myslí, že odstránením obmedzenia pohybu osôb a tovaru by sa palestínsku ekonomiku podarilo oživiť. „Náprava je možná. Nejde sa o neriešiteľnú situáciu.“ Nedávno izraelská vláda uvoľnila časť daňových príjmov, ktoré dĺži palestínskej samospráve. Izrael držal tieto peniaze od decembra 2000 z obavy , aby sa nedostali k palestínskym teroristom. Toto gesto pozorovatelia označili ako vyjadrenie podpory novému ministrovi financií palestínskej samosprávy Salám Fajadovi. Izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peréz tiež uviedol, že približne 12-tisíc Palestínčanov sa bude môcť vrátiť na svoje pracoviská v Izraeli. Pokračujúci konflikt však môže zmariť akékoľvek úsilie o hospodársku obnovu.

Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov (za rok 2001)

Oblasť, Izrael, Palestínska samospráva

Počet obyvateľov, 6,029 mil. , 2,521 mil.

HDP / obyvateľ, 20 000 USD , 1 000 USD

Nezamestnanosť, 9 %, 26 %

Rast HDP, -0,6 %, – 35 %

Zo zdrojov BBC a World Factbook.