Diskusie a názorové súboje medzi politickými stranami okolo reformy verejnej správy pokračujú aj prostredníctvom ich volebných programov. Názorové diferencie sa týkajú najmä počtu vyšších územných celkov. Kým jedny chcú terajší počet osem samosprávnych krajov v budúcnosti zredukovať na štyri (napríklad Smer), iné by rady presadzovali opačný trend – ich nárast na dvanásť i viac (napríklad SDKÚ, KDH, SMK). Zaujímavé na tom je, že obe strany pri obhajobe svojich tvrdení používajú viaceré rovnaké argumenty.

Napríklad, že ten ich návrh nadväzuje na pozitíva minulosti, rešpektuje názor občanov, zvýši výkonnosť verejnej správy, vytvorí podmienky na postupné vyrovnávanie hendikepov marginálnych regiónov, vyššiu sociálno-ekonomickú vyváženosť územných celkov, lepšiu porovnateľnosť s charakteristikou vyšších územných a správnych celkov s EÚ a pod. Občan je pri týchto polemických a politických ostrostreľbách najzraniteľnejší – nepozná súvislosti, a preto ľahko môže podľahnúť demagogickým tvrdeniam.

Prečo nie štyri kraje

„Územné a správne členenie možno pokladať za efektívne vtedy, ak v maximálnej miere odráža existujúcu priestorovú štruktúru spoločnosti, rešpektuje historický vývoj a ak rešpektuje názory občanov,“ hovorí bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský. Podľa neho vytvorenie 3 + 1 územných celkov nie je možné preto, že to vylučuje dôsledné uplatnenie kritérií regionalizácie, nezodpovedá to nijakému doterajšiemu členeniu, ktoré sa v histórii uplatňovalo na Slovensku pre územnú samosprávu, centrá takýchto celkov by boli priveľmi vzdialené od ostatného územia z hľadiska ich dostupnosti a možnej participácie územia na ekonomickom rozvoji. To sa podľa V. Nižňanského prejavuje už dnes: Spiš, Gemer, Novohrad, Zemplín, Šariš. Inými slovami – hladové doliny. Tiež by dochádzalo k polarizácii záujmov v rámci územných celkov (Kysuce – B. Bystrica – Gemer, Spiš – Košice – Zemplín a pod.).

Vážnym dôvodom je argument, že územné celky by boli natoľko veľké a váha regionálnych orgánov natoľko silná, že pri plnom rešpektovaní decentralizácie a demokratizácie by to mohlo viesť k oslabovaniu integrity štátu a z dlhodobého hľadiska k možnej dezintegrácii SR. V. Nižňanský tiež tvrdí, že model 3 + 1 by vôbec nezodpovedal korelatívnemu vzťahu medzi počtom celkov a veľkosťou štátu v porovnaní s pätnástimi štátmi EÚ, z ktorého vyplýva pre SR 11,7 vyššieho územného celku pre územnú samosprávu a vôbec by nezodpovedal iným koncepčným a strategickým materiálom, napríklad Koncepcii urbanizácie SR, Národnému programu trvalo udržateľného života či Národnému programu regionálneho rozvoja. A nakoniec nie celkom nepodstatný argument: model nerešpektuje väčšinový názor volených predstaviteľov miestnej samosprávy.

Karta podunajských okresov

Kým SDKÚ a KDH hodlajú otvoriť otázku rozšírenia terajších ôsmich samosprávnych krajov na dvanásť pôvodného vládneho návrhu (mali by pribudnúť vyššie územné celky Liptov – Orava – Turiec, Gemer — Novohrad, Spiš a Zemplín), Strana maďarskej koalície opätovne vyťahuje kartu podunajských okresov ako samostatného samosprávneho celku. Vo svojom volebnom programe vyhlasuje, že „rozdelenie Slovenska nezohľadňuje poľnohospodárske, dopravné a kultúrne tradície a väzby regiónov Slovenska, v dôsledku čoho sú rozdelené také prirodzené regióny ako Spiš a Žitný ostrov. Preto je potrebné prehodnotiť samosprávny systém tak z hľadiska homogenity, ako aj z hľadiska efektívnosti. Cieľom strany zostáva vytvorenie územnosprávnych jednotiek založených na prirodzených väzbách.“

Už v čase prípravy vládneho návrhu územnosprávneho členenia Slovenska SMK ústami svojho lídra Bélu Bugára tlmočila svoje odmietavé stanovisko k nemu tým, že „naša kritika južno-severného členenia Slovenska je známa už najmenej šesť rokov“. B. Bugár súčasne odmietol hlasy, ktoré požiadavku na vytvorenie nového celku berú ako predzvesť autonómie. Ako uviedol, nový celok bude mať také isté právomoci ako ostatné. Ak by sa hociktorý región rozhodol odtrhnúť, tak štát proti nemu použije svoje represívne páky.

Ide naozaj o prirodzený región?

Generálny tajomník Únie miest Slovenska Marián Minarovič v tejto súvislosti tvrdí, že Žitný ostrov ako taký nikdy nebol ani historicky, ani fakticky prirodzeným regiónom. „V stredoveku existoval len Komárňanský komitát, ale ten bol v oveľa menších hraniciach, ako je súčasný návrh celku ako ho prezentuje Strana maďarskej koalície.“ V tom čase na území Žitného ostrova fungovali okrem Komárňanského komitátu ešte aj Ostrihomský, Tekovský a Hontiansky. Podľa M. Minaroviča Žitný ostrov bol od roku 1919 súčasťou Bratislavskej župy (neskôr veľžupy) a hlavné mesto tvorilo vždy prirodzené spádové územie prihraničných okresov podunajskej oblasti.

Viktor Nižňanský návrh SMK z odborného hľadiska považuje za nepripravený. Povedal, že nikdy v dávnej i nedávnej minulosti sa územnosprávne členenie územia SR nerealizovalo v duchu súčasných návrhov SMK. „Podunajský región je len istou fikciou, myšlienkovou konštrukciou. V skutočnosti má oblasť od východných hraníc Bratislavy až po Dunajskú Stredu prirodzené a veľmi silné väzby na hlavné mesto, a nie na Komárno,“ tvrdí V. Nižňanský.

Pri posudzovaní návrhu dvanástich územných celkov rad odborníkov v tíme bývalého vládneho splnomocnenca posudzoval množstvo hľadísk historických, kultúrnych, ekonomických, dopravných a iných, a pokiaľ samostatný celok Žitného ostrova neprichádzal do úvahy, tak preto, že sa ukázal ako neefektívny.

Je návrh SMK priechodný?

Úvahy o možných povolebných koalíciách nedávajú SMK veľa nádejí na presadenie tohto návrhu. Vyhliadky SMK na presadenie svojho návrhu na vytvorenie vyššieho územného celku z podunajských regiónov sú teda mizivé a pohybujú sa skôr v teoretickej rovine. Pokiaľ sa bude SMK chcieť podieľať na zostavovaní novej vlády má dve možnosti: alebo na svoj návrh „zabudnúť“, alebo presadzovať ekonomickú pomoc južným okresom jednak zvýšením podielu z daní pre obce a tiež formou prerozdeľovacích mechanizmov v rámci vyrovnávania zaostávajúcim regiónom. Chcieť dosiahnuť viac je nateraz utópiou. Možno ak sa po čase – už po vstupe do EÚ – ukáže strach z autonómie južných okresov ako zbytočný, môže svoj návrh oprášiť a dať na stôl. Otázkou len ostane, či bude ešte aj potom aktuálny.

Marián Minarovič: „Žitný ostrov vždy inklinoval k Bratislave.“

Viktor Nižňanský: „Návrh SMK je z odborného hľadiska nepripravený.“

Béla Bugár: „Až po vstupe do vlády sme zistili, ako bolo južné Slovensko finančne ochudobňované.“