Zábezpeku za pôžičku Grécku by mali v prípade, ak ju dostane niektorá z veriteľských krajín, dostať aj ostatné štáty. Tvrdí to minister financií Ivan Mikloš v reakcii na vyhlásenia, že Fínsko sa bilaterálne dohodlo s Gréckom na kolateráli, na čo podobné požiadavky vzniesli aj ďalšie štáty. „Ja považujem za neakceptovateľné pre ktorúkoľvek krajinu, aby kolaterál nemala, ak iné krajiny kolaterál majú,“ povedal Mikloš na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Požiadavka kolaterálu je pritom podľa ministra financií Ivana Mikloša úplne prirodzená. „Pretože ak ide o pôžičku a všetci hovoríme o pôžičke, tak by ani dlžník nemal mať žiaden problém, aby sa zaručil za takúto pôžičku kolaterálom,“ konštatoval. Pripustil však, že v prípade Grécka môžu byť so zárukami určité technické problémy, napríklad s identifikovaním vhodného majetku.

Pokiaľ sa niektoré štáty eurozóny dohodnú s Gréckom na garanciách za poskytnuté krízové úvery, bude podobné zábezpeky požadovať aj Rakúsko. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca rakúskeho ministerstva financií Harald Waiglein. Táto pozícia nie je nová a stotožňujú sa s ňou aj ďalšie krajiny vrátane Slovenska, uviedol hovorca vo štvrtkovom vydaní fínskeho denníka Helsingin Sanomat. Na podobe garancií, ktoré má Grécko poskytnúť Fínsku výmenou za krízové úvery, sa v utorok dohodli vlády oboch krajín. Zábezpeky vo forme hotovostných vkladov vrátane úrokov podľa fínskych predstaviteľov približne zodpovedajú príspevku, ktoré poskytnú Helsinky Aténam v rámci záchranného fondu eurozóny.

Vyjadrenia rakúskeho ministerstva vnášajú nové pochybnosti v otázke dohody o druhom záchrannom programe pre Grécko z júlového summitu EÚ. Hovorca ministerstva Harald Waiglein pre denník Helsingin Sanomat spresnil, že Viedeň nie je proti fínsko-gréckej dohode, žiada však, aby bol tento model v prípade jeho prijatia otvorený pre všetky štáty eurozóny.

„Chcel by tom len zdôrazniť pozíciu Rakúska, že pokiaľ má vzniknúť model pre kolaterál, vznesie svoje nároky aj Rakúsko,“ povedal Waiglein. Postoj Viedne je podľa naho v súlade so závermi krízového summitu z 21. júla a zdieľajú ho aj Slovinsko, Slovensko a Holandsko.