Koalícia chce spoplatniť stavanie na poľnohospodárskej pôde
Opozičné strany sú proti poplatkom za vyňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné zámery. Tvrdia, že koalícia ohrozuje rozvoj regiónov a vlastníkov pôdy oberá o ďalšie peniaze
Pre Slovensko nemôžu byť hlavnou modlou investori. Najkvalitnejšiu pôdu treba chrániť pred stavebnými prácami poplatkami za jej vyňatie spomedzi poľnohospodárskych pôd, povedala v pléne ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová. Opozícia kritizuje vládnu koalíciu, že chce spoplatniť vyňatie pôdy pre odštartovanie stavebných prác. Opozičné strany namietajú, že opatrenie je namierené proti vlastníkom pôdy, obmedzí rozvoj chudobnejších regiónov a stopne aj výstavbu bytov. Žiadajú, aby parlament vrátil novelu na dopracovanie.
Poslanci budú hlasovať o osude novely dnes predpoludním. Koalícia zrejme pretlačí novelu do druhého čítania, kde ju možno upravovať pozmeňujúcimi návrhmi. Kramplová, ktorá novelu predložila, vyzvala opozíciu, nech predloží úpravy. Apelovala však, že novelu treba prijať, lebo Slovensko nemôže nechať pôdu „napospas investorom“. Podľa nej nemožno stavať všade a ohrozovať tak potravinovú bezpečnosť krajiny. Ministerka tvrdí, že poplatky ochránia najkvalitnejšie pôdy pred stavebnými prácami. Opätovné zavedenie poplatkov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery obhajuje tým, že sú systémovým ekonomickým opatrením.
Kramplovej predchodca z čias Dzurindovej vlády a poslanec za SMK Zsolt Simon má obavy zo zavedenia poplatkov, pretože vlastní množstvo pozemkov, myslí si poslanec za Smer-SD Marian Záhumenský. Podľa neho bývalá vláda Mikuláša Dzurindu má na svedomí deštrukciu poľnohospodárstva a živočíšnej výroby. „Bezohľadne ste zavádzali opatrenia, ktoré boli namierené proti poľnohospodárom,“ povedal v pléne Simonovi Záhumenský. Tvrdí, že opozičné strany napádajú novelu len preto, že prídu o profit, ktorý získavajú od investorov. Kramplovej novela podľa Záhumenského nepoškodí obyčajných vlastníkov pôdy. Odmietol, že by išlo o dvojitú daň. Podľa neho opatrenie prinúti investorov ísť aj do menej rozvinutých regiónov, kde je lacnejšia pôda.
Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová si myslí, že na bonitnej pôde nemajú vlastníci pôdy morálne právo stavať. „Treba hľadieť celospoločensky,“ uviedla s tým, že za najdôležitejšie považuje ochranu životného prostredia.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Jarmila Tkáčová povedala, že poplatky nič nevyriešia, len vytiahnu ďalšie peniaze z peňaženiek vlastníkov pôdy. Poplatky nedokážu chrániť bonitné pôdy, čo sa dokázalo už v minulosti. „Prečo trestáte ľudí, ktorí si chcú postaviť dom alebo farmu,“ pýtala sa Tkáčová. Podľa nej opatrenie nepomôže ľuďom, len vytvorí priestor pre korupciu. „Novela je zlomyseľná,“ dodala. Tkáčovej spolustraník Milan Hort podotkol, že poplatky stopnú výstavbu bytov. Ľudia nebudú mať financie na vyňatie pôdy, pretože výstavbu majú neraz vypočítanú na korunu a ďalšie náklady nedokážu utiahnuť.
Zavedenie poplatkov nebude účinné, predpokladá Zsolt Simon. „Ide o zdieranie vlastníkov pôdy,“ povedal vo štvrtok v pléne poslanec za SMK. Na Slovensku sú dva milióny vlastníkov pôdy. Podľa Simona mnohí z nich nemohli užívať pôdu počas komunizmu a dnes, keď sa k nej dostali, štát sa ich rozhodol zdaňovať dvakrát. Upozornil, že opatrenie môže byť likvidačné pre poľnohospodárske strediská, ktoré majú neraz 10 hektárov a majú budovy hlavne z 50. rokov bez stavebného povolenia. Simon vypočítal, že po účinnosti zákona by museli zaplatiť poplatky 30 až 50 miliónov korún. „Je to vedomá likvidácia poľnohospodárskych podnikov,“ uviedol Simon.
Odvody za trvalé odňatie na nepoľnohospodárske účely majú byť od 20 do 500 korún za štvorcový meter. Pri dočasnom odňatí sa má platiť od 2 do 25 korún za štvorcový meter. Novela o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy má byť účinná od 1. júla tohto roka.
0,003
1,250
