Knižnica je ešte i dnes pre mnohých obcanov centrom kultúry, osvety, zábavy a poucenia a, samozrejme, vzdelania. Dokážu sa „staromódne“ knižnicné služby presadit v dnešnom pretechnizovanom veku, má ešte rozširovanie a skvalitnenie služieb svoje opodstatnenie? S touto kacírskou myšlienkou sme zašli za

riaditelkou Mestskej knižnice v Bratislave Elenou Velasovou.

Mestská knižnica v Bratislave oslávila pred troma rokmi storocnicu, vznikla v roku 1900. Už za vlády cisára Františka Jozefa I. sa o knižnicu staralo mesto, ciže mestské zastupitelstvo. Podobnú knižnicu mali v tých casoch iba v Prahe, ani vo Viedni, ani v Budapešti ešte mestské knižnice nefungovali. Situácia sa rokmi obrátila.

Slovenské verejné knižnice sa iste nemôžu porovnávat s knižnicami vo vyspelých krajinách. Kvári ich najmä nedostatok financií na nákup knižných a periodických titulov. (Pozri graf Rocný prírastok) Nákup knižnicných jednotiek, ako sa správne odborne povie všetkým titulom, ktoré pribudnú do knižnice, z roka na rok na Slovensku klesá. Nie preto, že by nebolo pre koho kupovat. Návštevnost knižníc, cuduj sa svete, je celkom vyvážená, aj ked pocet citatelov rokmi klesol. Odskocili všetci tí kedysi povinní citatelia „povinnej“ literatúry marxizmu-leninizmu. Mimochodom, namiesto oddelenia politickej literatúry dnes v týchto priestoroch funguje odborná literatúra a kralujú mu encyklopédie, slovníky, prírucky rôznych vedných odborov, ako aj literatúra faktu…

Zaujímavé sú štatistické porovnania (pozri grafy), najmä, ak sa zamýšlame nad službami a ponukou knižníc. Neocakávajte žiadne prevratné zmeny. Naše verejné knižnice majú problém s investíciami pri nákupe kníh… Moderné strediská kultúry a vzdelanosti z nich budú možno v dalšom storocí. Takže pocítace na hranie a cítanie CD-romiek tu iste vo výpožicných oddeleniach nenájdete. Iba ak za pultom. Automatizácia sa nevyhýba ani verejným knižniciam a to je fajn, pretože dokážu „spracovávat“ knižný fond na úrovni doby.

Polovicu knihy

V minulom roku bratislavské verejné knižnice spolu kúpili každému svojmu jednému citatelovi polovicu knihy.

V Mestskej knižnici v Bratislave, ktorú dotuje Magistrát hlavného mesta Bratislavy, vyšlo z dotácií mesta iba na jednu štvrtku knihy na hlavu citatela.

Dalšiu cast polovice knihy knižnica kúpila alebo získala z darov. Kedy bude mat na celú knihu na jedného citatela? Ked sa zníži pocet citatelov, ako by povedal sarkastik.

Mestská knižnica (MsK) má dnes dvanásttisíc citatelov, co je najviac zo všetkých bratislavských knižníc a dobré postavenie v rámci Slovenska. Napriek tomu nakupuje menej ako miestne knižnice, ktoré dotujú mestské casti. V nákupe kníh sa ciní najviac Mestská cast Petržalka – vlani kúpila skoro pät a pol tisíca kníh, nezaostával Ružinov so Starým Mestom s poctom približne štyritisíc kníh, Mestskej knižnici nevyšlo na viac ako tritisíc nových knižnicných jednotiek.

V celom meste ešte pred piatimi rokmi kúpili knižnice vyše štyridsat tisíc kníh, v minulom roku ledva dvadsatsedem tisíc kníh a v tomto roku to bude ešte menej. Predpokladá sa, že nanajvýš pätnást tisíc. A to je škoda. Prícin je, samozrejme, viacero. V tomto roku sa však za vinníkov považujú najmä zvýšenie cien energií a DPH.

„Samozrejme, že neustále doplname fondy a snažíme sa všetkými možnými a dostupnými spôsobmi zvyšovat pocet titulov, hudobných nosicov a casopisov. V posledných rokoch získavame hodne kníh darom, a to od významných nadácií, vzdelávacích a vydavatelských inštitúcií, ktoré sídlia v meste. Pocet kúpených kníh a pocet kníh získaných darom je približne rovnaký. Usilujeme sa ako vládzeme, ved akvizícia kníh a periodík, je nedelitelnou a významnou castou našej práce. Takže môžem povedat, že sme sa pousilovali a pre každého nášho citatela sme získali pol knihy,“ hrdí sa E. Velasová, ale zároven s povzdychom dodáva, že v tomto roku to velká sláva nebude. Zvýšenie cien za energie sa prejaví aj v tejto oblasti. Knižnice totiž dostali na tento rok približne tolko dotácií ako v minulom.

„Ak nechcem znížit nákup kníh, musím ušetrit napríklad na tom, že o pol hodinu skôr zavrieme citáren alebo požicovnu, nemáme ako inak šetrit,“ zamýšla sa E. Velasová.

Zarobia na seba

Pritom knižnice si zväcša na seba zarobia. Príjem z tržieb mali všetky bratislavské knižnice v minulom roku vyše štyroch miliónov korún a nakúpili za 4,7 mil. Sk. To predsa nie je až taký zlý výsledok na verejné inštitúcie, v ktorých obcanom slúži iba 190 zamestnancov.

V tomto roku sa situácia zmení, pretože vzrástla výška dane z pridanej hodnoty na knihy z desiatich na štrnást percent.

V prepocte to bude znamenat, že sa zníži nákup kníh približne na 1 500, maximálne 1 800 kusov v Mestskej knižnici v Bratislave. A to je už alarmujúce císlo v ociach knihovnícok, pretože to by bolo úplne najmenej pocas dlhej histórie knižnicných služieb v meste.

Bola by škoda, keby vyše storocná knižnica strácala citatelov iba preto, že nebude poriadne doplnovat fondy.

Co cítaš?

Ešte stále platí ono známe Povedz mi, co cítaš a ja ti poviem, kto si.

Citatelia chodia do tej knižnice, ktorá má co ponúknut, kde je bohatý výber kníh, ktoré ich zaujímajú.

Mestská knižnica v Bratislave má najviac citatelov v meste najmä preto, že má bohaté fondy, tradíciu, vcelku vyhovujúce priestory a viacero špecializovaných oddelení. A je známa, takisto ako jej všetky spolupútnicky na ceste za vedomostami a zábavou, ako usporiadatel viacerých zaujímavých spolocenských, hudobných a výtvarných akcií. Knižnica je jednoducho ešte i dnes, alebo naopak práve dnes, centrom kultúry, výchovy, záujmovej cinnosti, vzdelávania. Tak ako pred rokmi a dúfajme, že to tak aj v budúcich rokoch bude.

Verejné knižnice stavajú svoju cinnost na absen-cných výpožickách, ciže citatel si knižku vezme domov. Prezencné výpožicky tvoria zväcša tak štvrtinu výpožiciek. „To je dôkaz špecializácie knižníc, dôkaz toho, že sme sa zacali clenit podla toho, komu slúžime, to je tá zmysluplnost, o ktorej ste pochybovali,“ hovorí E. Velasová.

Knižnice si svoj zástoj v spolocnosti uchovali, teraz by si spolocnost mala uchovat svoj postoj ku knižniciam a poskytnút im z daní obcanov aspon takú sumu, aby sa citatelia mohli zoznámit aj s najnovšou tvorbou a ponukou vydavatelstiev. Klasika má svoje caro a dôležitost, ale tak ako literatúra aj citatelia sa menia. Napokon aj doba žiada od ludí iné znalosti a vedomosti.

Vo verejných knižniciach síce vždy bude dominovat beletria, ale priznajme si, aj citatelov Dostojevského na Slovensku ubúda. V súlade s aktuálnymi požiadavkami rozširuje MsK oddelenie cudzojazycnej literatúry. Darom od vydavatelstva Ikar napríklad získala všetky originály prekladovej literatúry tohto vydavatelstva. Zatial sa spracúvajú, k dispozícii budú tak o mesiac dva.

Tradicne silne sú však zastúpené knihy z nemeckej, madarskej oblasti. V posledných rokoch sa viac objavovali tituly aj v iných svetových jazykoch.

Ani na casopisy

Problém s nákupom a doplnovaním fondov sa však netýka iba Bratislavy. Tá, možno povedat, má ešte stále akési exkluzívne postavenie v rámci kultúry na Slovensku. Ak totiž bratislavské knihovnícky mali na jedného obyvatela k dispozícii 11 korún, tak na Slovensku mali všetky ostatné verejné knižnice na jedného obyvatela k dispozícii iba 6,40 Sk. Nuž a za šest korún dnes nekúpite ani casopis.

V Bratislave obcania zatial viac cítajú, ved asi preto, že aj majú co. V tom to asi bude. Hlavné mesto Slovenska vedie v knižnicných štatistikách aj vo výpožickách na obyvatela, aj vo výpožickách na jedného používatela, co je zodpovedajúcejšia položka, ak porovnávame prácu knižníc.

Pre zaujímavost: V roku 2001 si citatelia Univerzitnej knižnice vypožicali domov 128 685 kníh. V mestskej knižnici v Bratislave to bolo 361 327 knižných titulov. Cím jednoznacne E. Velasová dokazuje úlohu verejných knižníc. Tomuto trendu teda treba prispôsobit aj služby a poslanie knižníc. Za beletriou a prípadne i populárno-náucnou literatúrou budú obcania radšej chodit do verejných knižníc, do knižníc, ktoré majú „poruke“, do ktorých majú blízko. Verejné knižnice budú aj v budúcnosti iba podpornými vzdelávacími strediskami. Zato ovela viac v nich budú citatelia hladat beletriu, casopisy, a to nielen v slovencine, ale aj ostatných svetových jazykoch. A obcania budú vyhladávat služby knižníc nadalej, najmä ak budú nadalej stúpat ceny kníh.

Knihu stále považujeme za poklad. Dokladá to aj fakt, že ešte i dnes obcania darúvajú knihy knižniciam. Citatelia si takto vážia „svoju“ mestskú knižnicu. Napokon, môže sa o tom presvedcit každý. Darovaná kniha obsahuje ex libris, na ktorom je aj meno darcu.

V súcasnosti má Mestská knižnica v Bratislave vo fondoch viac ako tristodesat tisíc kníh. Profil fondu podla slov riaditelky knižnice zodpovedá tradícii knižnice. Bola by chyba likvidovat fond zníženým nákupom, najmä ak sa dopyt neznižuje. Zápisné a požicovné sa v knižniciach pocas uplynulých desiatich rokov zvyšovalo len velmi mierne. Pre dospelých citatelov je to nanajvýš sto korún rocne a pre študentov, dôchodcov a deti maximálne pätdesiat korún.

O tom, ci knižnice získajú viac dotácií na nákup kníh rozhodujú poslanci mestského zastupitelstva, volení zástupcovia obcanov. Aj im patrí otázka: Co cítaš?