Klub 500 žiada vládu, aby namiesto zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu pod rúškom rastu minimálnej mzdy zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane z terajších 328 eur na úroveň minimálnej mzdy a zabezpečila tak rast čistých príjmov všetkých zamestnancov, najmä tých nízkopríjmových. Podnikatelia upozorňujú na to, že keby sa najnižšie hrubé zárobky zdvihli od začiatku budúceho roka zo súčasných 520 eur napríklad na 630 eur, zamestnanec by získal v čistom 77 eur, ale štát na daniach a odvodoch by zinkasoval bezmála 72 eur.

„Zvyšovanie minimálnej mzdy je tak hlavne prostriedkom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu. Minimálna mzda je naviac prepojená celkovo na 42 zákonov a vyhlášok a od jej výšky je odvodených množstvo ďalších príplatkov, poplatkov a príspevkov so značnými negatívnymi dopadmi na zamestnávateľov,“ uviedol v tlačovej správe výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Klub 500 pritom poukazuje na dlhodobo zhoršujúci sa trend zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia firiem a zamestnancov na Slovensku. „Trend priemerného daňovo-odvodového zaťaženia v Európskej únii je pritom klesajúci. Dôsledkom je znižujúca konkurencieschopnosť Slovenska a s tým súvisiace rozhodnutia najväčších zahraničných investorov o znižovaní počtu zamestnancov,“ zdôraznili podnikatelia.

Upozorňujú na rozhodnutia maďarskej vlády, ktorá v záujme zvyšovania svojej konkurencieschopnosti zaviedla od roku 2017 jednu z najnižších sadzieb dane z príjmov právnických osôb v Európe na úroveň 9 % (na Slovensku táto sadzba dosahuje 21 %). Od roku 2019 vláda v Maďarsku okrem toho znižuje výšku sociálnych odvodov zamestnávateľov za zamestnancov z 22 na 19,5 % s dlhodobým plánom jej zníženia na úroveň 15 %, kým na Slovensku táto sadzba dosahuje 25 %.

Podnikatelia kritizujú, že sľuby politikov a odborárov nie sú výsledkom komunikácie medzi zamestnávateľmi, odbormi a vládou. „Nie sú ani výsledkom podrobných analýz a nie sú podoprené ani relevantnými dopadovými štúdiami. Nezohľadňujú ani možnosti, ktoré má ekonomika a zamestnávatelia k tomu, aby napĺňali predstavy o minimálnej mzde a ďalších sociálnych opatreniach,“ tvrdí Klub 500. Návrhy sú podľa klubu predstavované tak, akoby si zainteresovaní neuvedomovali aktuálnu zložitosť situácie. „Zamestnávatelia totiž vykazujú poklesy objednávok a výroby ako dôsledku globálneho ekonomického spomaľovania.“ dodáva Klub 500.

Od začiatku mája sa pre zamestnancov opäť zvýšili príplatky za prácu v noci, v sobotu a nedeľu. Po ich minuloročnom náraste ide o druhú etapu zvýšenia týchto príplatkov. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť od 1. mája minulého roka. Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov SR (AZZZ) Miriam Špániková, vyššie príplatky zasiahnu najmä odvetvia, kde je nočná práca, respektíve práca cez soboty a nedele nevyhnutná. „Ide aj o firmy, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, či už z technologického hľadiska nie je možné na noc, respektíve sobotu, nedeľu odstaviť výrobné linky bez toho, aby to spôsobilo veľké materiálne škody,“ upozornila. Výrazný dopad pritom budú mať podľa nej vyššie príplatky predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou.

„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že mnohé veľké spoločnosti majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov,“ povedala hovorkyňa AZZZ. Dopad na jednotlivú firmu podľa nej závisí od toho, či tieto príplatky už mala spoločnosť zahrnuté v podnikovej kolektívnej zmluve, príp. kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ešte predtým, než tieto príplatky vstúpia do platnosti. „Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že zvýšené príplatky môžu s firmou skutočne „zatriasť“, dodala Špániková.