Klub 500 je sklamaný z rozhodnutia vlády zvýšiť minimálnu mzdu od začiatku budúceho roka zo súčasných 520 na 580 eur. „Nemáme nič proti samotnému zvyšovaniu minimálnej mzdy, ako problematické vnímame prepojenie minimálnej mzdy na 42 iných právnych predpisov, v čom je Slovensko svetový unikát,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. S vyššou minimálnou mzdou sa tak podľa neho zvyšujú aj mnohé iné príplatky, a tým neúmerne rastú náklady zamestnávateľov. „V čase spomalenia európskej i slovenskej ekonomiky to ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ zdôraznil.

Ako uvádza Klub 500 v tlačovej správe, zamestnávatelia presadzovali zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 520 eur na 552 eur. Ich návrh bol prepojený so zvýšením mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na sumu 552 eur, čím by bola minimálna mzda oslobodená od dane. K tomu navrhovali nižšiu sadzbu v prípade zdravotných odvodov a zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre zdravotné odvody vo výške 380 eur mesačne.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

„Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 191 tisíc osôb,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Vládou schválené zvýšenie sumy minimálnej mzdy je podľa rezortu práce a sociálnych vecí o 5,34 percentuálneho bodu vyššie ako zvýšenie sumy minimálnej mzdy, ktoré bolo ministerstvo povinné navrhnúť podľa valorizačného mechanizmu uvedeného v zákone o minimálnej mzde. „Nie je preto možné úplne vylúčiť ani negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na dopyt po práci, a to najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou,“ priznáva ministerstvo práce. Zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 580 eur tiež môže mať podľa rezortu negatívny vplyv na absolventov s nízkou kvalifikáciou pre zaradenie sa do pracovného procesu v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dostal od vlády úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci či cez víkend od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu. „Niet víťazov, ani porazených,“ povedal Richter. Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. „Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,“ povedal na tlačovej besede šéf KOZ Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

O návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur v auguste a septembri rokovala Hospodárska a sociálna rada. „Všetci sociálni partneri boli proti, zamestnávatelia chceli menej, odborári viac,“ povedal po septembrovom rokovaní o minimálnej mzde na budúci rok minister práce Ján Richter. Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura.