Klub 500, združujúci slovenských vlastníkov podnikov nad 500 zamestnancov, nesúhlasí so znením pripravovaného zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý považuje za dielo záujmových skupín na ovládnutie firiem. Ako ďalej na tlačovej besede informoval predseda Klubu 500 Vladimír Soták, zákon v tejto podobe nejasne definuje pojmy a zvýhodňuje niektoré skupiny veriteľov, predovšetkým banky a finančné spoločnosti. „Je to nehorázna neslušnosť takýto zákon urobiť, lebo zákon nemá dovoľovať kradnúť, vykrádať a porušovať ústavu a ubližovať ľuďom,“ povedal Soták.

Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor ďalej poukázal na to, že filozofia zákona nevychádza z legislatívnej praxe kontinentálnej Európy, ale z anglo – amerického modelu, ktorý je založený na výkladovom systéme. „Klub 500 v rámci pripomienkového konania zaslal pripomienky na Ministerstvo spravodlivosti SR (MS), tie však neboli akceptované. Zákon pracuje s nereálnymi lehotami a pritom siaha na majetok bez ohľadu na to, v akej výške a aká pohľadávka ním bola zabezpečená,“ uviedol Gregor. Klub 500 navrhuje, aby zákon platil aj pre štátne podniky, neboli v ňom zvýhodňované skupiny veriteľov a aby jasne definoval záväznú štruktúru reštrukturalizačného posudku. Ďalej navrhuje vylúčiť prehliadky priestorov, obydlia a osobné prehliadky.

MS pripravilo úplne nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý by mal odbremeniť súdy presunutím riadenia konkurzu zo súdu na správcu a orgány veriteľov a zvýšiť zodpovednosť jednotlivých účastníkov konkurzu. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2005 a má nahradiť súčasný zákon o konkurze a vyrovnaní. Podľa poradcu MS Mareka Kaľavského v novom zákona nebude prioritou zachovanie prevádzky, ale čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja.

Ministerstvo spravodlivosti odmieta tvrdenia, že nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa v súčasnosti nachádza v pripomienkovom konaní a má nahradiť v súčasnosti platný zákon o konkurze a vyrovnaní, je dielom záujmových skupín. Podľa štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej je však nový zákon na rozdiel od súčasného „veriteľsky priateľský“ a je zameraný na maximálnu výťažnosť a uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu.

Zástupcovia Klubu 500, ktorý združuje vlastníkov podnikov s viac ako 500 zamestnancami v stredu vyhlásili, že nový zákon je dielom záujmových skupín. Ďalej namietali, že filozofia zákona nevychádza z legislatívnej praxe kontinentálnej Európy, ale z anglo – amerického modelu. Podľa Žitňanskej to však neznamená, že ide o prebratú americkú legislatívu, ale že je nový zákon postavený na filozofii, ktorá uprednostňuje veriteľa a nie dlžníka. „Americký systém sa ukazuje omnoho efektívnejší v uspokojovaní pohľadávok veriteľov,“ konštatovala. Prebratá filozofia z anglo-amerického práva sa už pritom podľa štátnej tajomníčky ukázala ako správna aj pri uzákonení záložného práva.

Žitňanská spochybnila aj tvrdenia podnikateľov, že zákon pracuje s nereálnymi lehotami. V novej legislatíve sa totiž nepočíta s 18-mesačnou lehotou na ukončenie konkurzu, čo sa v praxi nedodržiava, ale s čiastkovými lehotami pre jednotlivé úkony v rámci konkurzného konania. „Nemyslím si, že napríklad 30-dňová lehota pre veriteľov, aby si prihlásili pohľadávky je nezvládnuteľná. Pre veriteľa, ktorý poriadne eviduje svoje pohľadávky, to nemôže byť problém,“ povedala štátna tajomníčka. Kratšie lehoty sú podľa nej zvládnuteľné aj na strane súdov.

Podľa Žitňanskej nie je pravdou ani tvrdenie klubu, že z konkurzného konania sú vylúčené štátne podniky. „Z konkurzného konania je vyňatý len štát a jeho orgány, teda rozpočtové a príspevkové organizácie,“ uviedla. Ministerstvo však predsa pristúpilo na ústupky v súvislosti s vynucovaním prehliadok priestorov dlžníka, obydlí či osobných prehliadok. „Vzťahovať sa to malo predovšetkým na nespolupracujúceho dlžníka, pretože určité úkony sa bez dlžníka nedajú robiť. Ustúpili sme, pretože nie sme na to v slovenskom právnom systéme zvyknutí, v zahraničí to však existuje,“ dodala Žitňanská.

Cieľom rezortu spravodlivosti je prostredníctvom nového zákona predovšetkým skrátiť trvanie konkurzu a zvýšiť priemernú výťažnosť a mieru uspokojovania pohľadávok veriteľov. To má zabezpečiť práve silnejšia podpora veriteľov a nie zbankrotovaných podnikov. V súčasnosti totiž konkurzné konanie na Slovensku trvá v priemere 5 až 7 rokov, a priemerná výťažnosť na úrovni len 3 až 5 %. Novým zákonom chce ministerstvo podľa Žitňanskej docieliť, aby konkurz trval najviac 2 až 3 roky.