Od roku 2000 Slovensko zaznamenalo mimoriadne tempá rastu HDP a ďalších makroekonomických veličín, čo vedie politikov k pomerne vysokému uspokojeniu . Rovnako pozitívne nás hodnotia aj medzinárodné organizácie a ratingové agentúry. Na druhej strane však existuje nespokojnosť väčšiny obyvateľstva a veľkého počtu podnikateľov. V celkovom vývoji ekonomiky možno nájsť zorné uhly, ktoré dávajú pravdu obom stranám. Je totiž skutočnosťou, že naša spoločnosť sa oproti minulosti čoraz viacej začína diferencovať a rovnako je to aj s podnikateľskou sférou.

Ekonomický rast ťahá zhruba polovica podnikov, kým tá druhá zúfalo bojuje o prežitie. Nájdenie možností ako viacej zosúladiť vývoj oboch odlišne vyvíjajúcich sa častí podnikateľskej sféry je mimoriadne dôležitou úlohou harmonickejšieho dlhodobo udržateľného vývoja celej ekonomiky. Analýza nefinančnej sféry, ktorú pravidelne spracovávame, ukazuje, že síce rastie podiel podnikov, ktoré vytvárajú zisk a majú vyrovnané finančné toky, no zároveň pretrváva veľká časť podnikov v stave stratovosti, predĺženosti a platobnej neschopnosti.

Zdalo by sa teda, že naše konkurzné súdy musia byť zavalené návrhmi na konkurzy podávané tak veriteľmi, ako aj podnikmi – úpadcami samotnými (ako to prikazuje Zákon o konkurze). Skutočnosť je však odlišná. Počet vyhlasovaných konkurzov prudko klesá, čo v medzinárodnom porovnaní vyvoláva dojem, že máme slovenské podniky oveľa zdravšie ako iné krajiny.

Porovnaním s počtom podnikov, ktoré spĺňajú kritériá úpadku ukazuje, že konkurz je vyhlasovaný iba na ich zlomok, ktorý navyše stále klesá. Podiel vyhlásených konkurzov k tým, ktoré spĺňajú formálne podmienky úpadku tak klesol z 4,2% v roku 1998 na 2,1% v roku 2002. Tento pokles naďalej pokračuje. Treba doplniť, že porovnávame dve množiny nie úplne totožných skupín, pretože analýzou sme postihli iba skupinu nefinančných právnických osôb, pričom konkurzy sú vyhlasované aj na ostatné skupiny a navyše aj na fyzické osoby . Skutočný podiel je potom ešte výrazne nižší. Je to zarážajúce najmä v porovnaní s vývojom počtu konkurzov v krajinách tzv. Európskeho hospodárskeho priestoru (to je 15 starých krajín EÚ, Nórsko a Švajčiarsko). V týchto krajinách bolo v roku 2002 vyhlásených cca 160.000 konkurzov na firmy a viac ako 60.000 na fyzické osoby (Zdroj : Creditreforrm). V prepočte na počet obyvateľov je to 5 násobok počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. Pre Slovensko je porovnateľnou krajinou napríklad Švajčiarsko, kde iba v roku 2004 bolo vyhlásených 10.424 konkurzov, z toho na právnické osoby 4.955. V Rakúsku ohlásilo bankrot 4.637 firiem.

Ako sa ukázalo na niekoľkých štatistických údajoch, nízky počet konkurzov zrejme nesúvisí s dobrou kondíciou slovenských podnikateľov, ale príčiny treba hľadať v celkovom prostredí podnikateľského prostredia, v nízkej vymožiteľnosti ustanovení zákona o konkurze, ktorá sa novým zákonom o konkurze zrejme nezvýši. Bolo by preto nanajvýš potrebné aby sa dôkladnou analýzou príčin zaoberalo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ekonomicky fundovanejšie inštitúcie (VŠ, SAV alebo MH SR), ktoré by dokázali identifikovať nielen právne aspekty tohto stavy, ale ich systémové súvislosti.