Približne 20 miliónov ľudí na celom svete je v súčasnosti na úteku zo svojej rodnej krajiny. Na pomoc utečencom zriadili svetové spoločenstvá Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Vznikol v roku 1951. Jeho prvou úlohou bolo pomôcť viac než miliónu emigrantov v období povojnovej Európy.

Slovensko v roku 1993 pristúpilo k Ženevskej konvencii o postavení utečenca z roku 1951. „Tento základný dokument v oblasti ochrany práv utečencov spolu s Newyorským protokolom z roku 1967 zaväzujú Slovenskú republiku starať sa o utečencov a žiadateľov o azyl a poskytovať im pomoc a ochranu,“ vysvetľuje hovorkyňa UNHCR Mária Čierna.

Zastupiteľský úrad UNHCR pôsobí na Slovensku od roku 1994. Má zároveň kontrolnú a monitorovaciu funkciu. Zabezpečuje medzinárodnú ochranu a pomoc utečencom a žiadateľom o azyl.

Stanovy UNHCR označujú za utečenca osobu, ktorá ušla zo svojej vlasti z opodstatneného strachu z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, politických názorov alebo členstva v určitej sociálnej skupine a nemôže alebo nechce sa vrátiť späť. Ak chce žiadateľ o azyl v zmysle Ženevskej konvencie dosiahnuť, aby mu bol priznaný štatút utečenca, musí v azylovej procedúre preukázať odôvodnené obavy z prenasledovania, ktoré sú veľmi prísne vymedzené a špecifikované. „Svedčí o tom aj fakt, že z doterajších 19 462 žiadateľov o azyl, ho orgány SR udelili len v 530 prípadoch,“ dodáva M. Čierna

Prevaha Ázie

Počet žiadostí o priznanie postavenia utečenca na Slovensku stále rastie. Tento jav však u nás sprevádzajú aj obavy domáceho obyvateľstva. Podľa prieskumov si len 66 percent občanov Slovenska myslí, že utečencom by mal štát pomáhať. Obávajú sa najmä rozšírenia rôznych chorôb, neprispôsobivosti utečencov a ich kriminality. Podľa M. Čiernej sú tieto obavy neodôvodnené. V záchytných táboroch absolvujú utečenci dôkladnú lekársku prehliadku, na kriminalite sa podieľajú len v ojedinelých prípadoch.

Najviac emigrantov, ktorí v rokoch 1992 až 2002 prekročili ilegálne hranice Slovenska, je z Iraku, Afganistanu, Bangladéša, Indie a Pakistanu. Pre väčšinu z nich je Slovensko tranzitnou krajinou, pričom až 80 percent emigrantov mieri do krajín západnej Európy. „Zhruba 90 percent žiadateľov o azyl sa takto snaží riešiť vlastné ekonomické problémy,“ poznamenáva riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel. Utečenci svoje konanie najčastejšie zdôvodňujú politickým, náboženským alebo rasovým prenasledovaním.

Slovensko sa v posledných rokoch stáva nielen prechodnou, ale aj cieľovou krajinou pobytu mnohých cudzincov, z ktorých však len isté percento predstavuje skupinu tzv. žiadateľov o azyl. „Týchto ľudí treba jednoznačne oddeliť od ekonomických a ilegálnych imigrantov a od cudzincov žijúcich na našom území v zmysle podmienok zákona o pobyte cudzincov, napríklad s krátkodobým alebo dlhodobým pobytom kvôli štúdiu, zamestnaniu, podnikaniu, zlúčeniu rodiny,“ spresňuje M. Čierna. Žiadateľom o azyl sa môže stať napríklad aj cudzinec, ktorý vstúpil na územie SR bez dokladov ako ilegálny imigrant, avšak neskôr na hraničnom priechode prejavil vôľu požiadať o azyl a následne vstúpil do azylovej procedúry. V zmysle medzinárodných dohôd zaručuje SR pomoc a ochranu aj takýmto žiadateľom.

V SR štyri tábory

Počas azylovej procedúry sú žiadatelia umiestnení v utečeneckých táboroch, ktoré sa delia na záchytné a pobytové. Utečenci sa najprv dostanú do toho záchytného v Adamove-Gbeloch alebo v Rohovciach. Po nevyhnutných karanténnych opatreniach, ktoré trvajú zvyčajne 30 dní, odchádzajú do pobytových utečeneckých táborov so sídlom v Brezovej a v Gabčíkove. Tu sú ubytovaní až do rozhodnutia o postavení utečenca. Prevádzka týchto zariadení je plne v kompetencii Migračného úradu MV SR. V spolupráci s mimovládnymi organizáciami financovanými z grantov UNHCR Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov organizuje v utečeneckých táboroch projekty a programy pomoci žiadateľov o azyl. Ide najmä o právne, psychologické a sociálne poradenstvo, aktivity vo voľnom čase a rekvalifikačné kurzy. UNHCR pomáha utečencom aj neskôr, v integračnej fáze ich pobytu na Slovensku. Podľa M. Čiernej treba utečenecké tábory jednoznačne diferencovať od zariadení určených na pobyt zadržaných cudzincov. Ide o Útvar policajného zaistenia pre ilegálnych cudzincov v Medveďove a o Útvar zaistenia cudzincov v Sečovciach. Tieto inštitúcie slúžia na zaistenie ilegálnych imigrantov na 30 dní, čiže do času potrebného na vystavenie náhradných cestovných dokladov.

Ak počas posudzovania žiadosti zadrží polícia migranta pri pokuse o ilegálny prechod hraníc, zastaví sa konanie v jeho veci. Každý žiadateľ sa však môže po zamietnutí dôvodov o postavenie utečenca odvolať na Ministerstve vnútra SR, prípadne obrátiť sa so žalobou na Najvyšší súd SR.

Spoločná koordinácia

Ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov EÚ sa v máji 2001 dohodli na spoločných pravidlách dočasnej ochrany utečencov. Urobili tak významný krok smerom k jednotnej azylovej a imigračnej politike EÚ. Dočasnú ochranu budú môcť utečenci prichádzajúci z krízových oblastí do EÚ získať na jeden rok, s možnosťou predĺženia o ďalšie dve šestnásťmesačné obdobia. Ak zlá situácia v krajine pôvodu utečenca pretrváva, Rada EÚ bude môcť rozhodnúť o ďalšom predĺžení o jeden rok. Utečenec však môže získať ochranu najviac na tri roky. Ak sa situácia v jeho pôvodnej vlasti zlepší, členský štát EÚ rozhodne o ukončení dočasnej ochrany. Chránení utečenci majú v hostiteľskom štáte právo na prácu, ubytovanie, naliehavú zdravotnú starostlivosť, podporu na živobytie a vzdelanie. Budú sa k nim môcť pripojiť najbližší rodinní príslušníci.

V posledných rokoch dosiahlo Slovensko v oblasti migračnej politiky a starostlivosti o utečencov a žiadateľov o azyl významný pokrok. Kompetentné orgány vytvorili základy fungovania azylového systému s mechanizmami azylovej procedúry. Vládu Slovenskej republiky však čaká splnenie významnej úlohy: konsolidovať azylový systém tak, aby bola zaručená plná implementácia medzinárodnoprávnych záväzkov SR o utečencoch, ako aj harmonizácia so štandardmi EÚ vyjadrenými v tzv. acquis on asylum.

Starostlivosť o utečencov je jedna z oblastí, ktorú pri našich predvstupových aktivitách prísne monitorujú odborníci z EÚ. Jednotlivé štandardy charakterizuje kapitola 24 Partnerstvo pre vstup. Zameriava sa na súdnictvo a vnútorné záležitosti. Týka sa najmä štandardov v oblasti prijímania utečencov, pravidiel azylovej procedúry, integrácie utečencov a otázok ochrany štátnych hraníc. Jednotne začnú platiť pre celú Európu od januára 2004. Slovenská republika už v zásade vybudovala azylový systém aj mechanizmy azylovej procedúry. Od apríla 2002 platí nový zákon o pobyte cudzincov. V júni 2002 NR SR schválila nový azylový zákon, ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2003.

Rozpočet ženevskej centrály UNHCR na rok 2001 disponoval sumou 854 miliónov dolárov (36,8 mld. Sk). Slovenská republika, ktorá pravidelne prispieva do fondov OSN, sa zaradila medzi vyspelé azylové krajiny. Poskytla totiž dobrovoľný príspevok na humanitné operácie UNHCR v krízových utečeneckých oblastiach vo svete. Vláda SR uvoľnila v roku 2001 na tento účel 20-tisíc dolárov. Najväčšou sumou v minulom roku prispeli USA (245 mil. USD), Japonsko (100 mil. USD) a Holandsko (48 mil. USD).

Slovenský úrad UNHCR dostáva zo ženevskej centrály UNHCR každoročne približne 15 až 20 miliónov eur na realizáciu projektov v súvislosti so starostlivosťou

o žiadateľov o azyl a o utečencov s priznaným štatútom. Ide o sociálne, psychologické a právne poradenstvo v táboroch a o materiálnu pomoc utečencom. Tieto prostriedky slovenský UNHCR prerozdeľuje mimovládnym organizáciám.

Čo je UNHCR

UNHCR je súčasťou Organizácie Spojených národov, ktorá zodpovedá za bezpečnosť a blaho utečencov na celom svete. Zamestnanci UNHCR pracujú v 120 krajinách sveta, často

v nebezpečných a ťažkých podmienkach priamo v teréne. Zabezpečujú ochranu pre utečencov a rešpektovanie ich práv. Poskytujú pomoc na záchranu života tým, ktorí boli nútení utiecť z domovov. Hľadanú optimálne riešenia situácie utečencov formou dobrovoľného návratu do rodných krajín, ich integrácie v krajine útočiska alebo ich presídlenie do tretej krajiny. Za svoje aktivity získala UNHCR v rokoch 1954 a 1981 Nobelovu cenu za mier.

Práva a povinnosti

žiadateľa o azyl

* právo na tlmočníka nielen pri podávaní

žiadosti o azyl, ale aj počas interview

pri azylovej procedúre,

* právo bezplatne navštevovať kurz

slovenského jazyka,

* povinnosť pravdivo a úplne uviesť všetky

požadované údaje,

* povinnosť až do právoplatnosti rozhodnutia

o priznaní postavenia utečenca zdržiavať

sa v utečeneckom tábore,

* povinnosť podrobiť sa zdravotnej prehliadke, karanténnym opatreniam a odobratiu daktyloskopických odtlačkov,

* rešpektovanie zákazu pracovať v zmysle

zárobkovej činnosti.

Práva a povinnosti cudzinca

s priznaným postavením utečenca

právo na trvalý pobyt na území SR,

všetky práva a povinnosti slovenských občanov s výnimkou volebného práva a brannej povinnosti,

právo na vydanie medzinárodného cestovného dokladu,

povinnosť dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy.