Ako sa postupne schyľuje k vojenskej invázii USA do Iraku, množia sa aj špekulácie o jej príčinách. Američanmi deklarovanej „preventívnej“ sebaobrane mnohí neveria, hoci doktrína preventívnych úderov proti teroristickým hrozbám sa stala jednou z hlavných obranných inovácií Bieleho domu a Pentagónu. Navyše, keď USA niečo tvrdia, už podvedome sa začína hľadať „medzi riadkami“. Čosi, čo vonia ziskom. V prípade vojny s krajinou, ktorá pláva na rope, sa často – a svojím spôsobom aj logicky – spomína získanie prístupu k ropným zásobám.

Investovať a odpúšťať

Po Saudskej Arábii a Kaspickej oblasti má Irak tretie najväčšie doteraz známe a preskúmané náleziská ropy. Na ropných poliach sa však nachádzajú opotrebované a v mnohých prípadoch aj nefunkčné zariadenia. Podľa odhadov OSN bude Irak v nasledujúcej dekáde potrebovať okolo 50 miliárd dolárov na investície v oblasti ciest, energie a zdravotnej starostlivosti. Ropa má však prioritu. Nové vedenie sa zrejme bude snažiť zvýšiť dennú ťažobnú kapacitu z dnešných 2,8 milióna barelov. Podľa optimistických odhadov vývoja vojny a posthusajnovského obdobia by do dvoch rokov mohlo dôjsť k zvýšeniu dennej kapacity o jeden až dva milióny barelov, do piatich rokov až o tri milióny. Krajina by tak mohla relatívne v krátkom čase zdvojnásobiť svoje ťažobné možnosti. V súčasnosti Irak pod sankciami OSN a kvótou Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC – Irak je jej členom) exportuje denne 1,7 milióna barelov ropy. Vzhľadom na celkovú dennú dodávku na svetový trh, ktorá je okolo 75 miliónov barelov, to predstavuje takmer 2,5 percenta.

Aby sa však Irak vyhol ekonomickému kolapsu, bude potrebovať naozaj veľkorysé odpustenie dlhu, ktorý na konci roku 2001 predstavoval 62,2 mld. USD (zhruba 105 percent HDP Iraku za rok 2001). Vyše polovicu však dlhuje hlavným hráčom v OPEC. Je teda otázne, čo bude mať prednosť – príjem z exportu ropy alebo „strata pamäti“ jeho veriteľov. Podľa Fadhila Chalabiho, výkonného riaditeľa Londýnskeho centra pre energetické štúdie, Irak zvýši svoju produkciu bez ohľadu na kvóty OPEC.

Cenová vojna

Existujú však predpoklady, že napriek zvýšeniu ťažby Irak nebude prekračovať kvóty. Okrem tejto organizácie sú tu totiž aj iní hráči – napríklad Rusko, Kazachstan, štáty západnej Afriky. Kapacita dennej produkcie týchto štátov bude pravdepodobne rásť počas nasledujúcich rokov o jeden milión barelov za rok. Je to množstvo, ktoré podľa odhadov washingtonskej konzultačnej firmy PFC Energy predstavuje takmer celý predpokladaný nárast svetového dopytu. Ak sa tieto krajiny pokúsia preniknúť na tradičné trhy OPEC a ak Irak tiež pôjde vlastnou cestou, je možné, že dôjde k vyprovokovaniu cenovej vojny. Saudská Arábia (rozhodujúci štát v OPEC) už prejavila mrzutosť nad konaním dvoch členov organizácie – Alžírska a Nigérie. Obe krajiny svojvoľne kontrahovali západné spoločnosti s cieľom zvýšiť dennú kapacitu o 1,5 milióna barelov. To je o 70 percent viac, ako im dovoľuje ich dnešná denná kvóta.

Venezuela (člen OPEC) by sa tiež mohla ukázať ako renegát. Krajina, ktorá stráca miliardy dolárov pre štrajk zamestnancov ropných spoločností v snahe zosadiť prezidenta Huga Chavéza sa bude zrejme snažiť dobehnúť „zameškané“.

Ak výboje menej rozvinutých členov OPEC budú pokračovať a ak sa k nim pridá útok zo strany nečlenov, Saudská Arábia a jej niekoľko najbližších spojencov pootvoria kohútiky s vlastnou ropou, a spustia tak cenovú vojnu. Sú však presvedčení, že nepotrvá viac ako rok. Podľa ich názoru by to malo stačiť, aby sa ostatní „zdisciplinovali“. V takom prípade však trhy z periférie pôjdu „z kola von“, a investície do nových nálezísk a zariadení prudko klesnú.

Z toho vyplýva, že aj keď bude vojna v Iraku relatívne bezproblémová, nie je pravdepodobné, že by iracká ropa nejako významnejšie vstúpila na svetový trh. Bránia tomu vysoké náklady na obnovu a nebezpečenstvo možného konfliktu s vplyvnými štátmi z OPEC.

Čo sa však stane, ak invázia bude mať komplikovaný priebeh? Podľa názoru niektorých analytikov, ak sa nepodarí obnoviť dodávky z Venezuely a spolu s Irakom bude do prípadnej vojny zatiahnutých niekoľko ďalších štátov z oblasti Perzského zálivu, cena ropy by mohla vzrásť až na 40 USD za barel. Navyše, ak by fanatickí prisluhovači Saddáma Husajna kontaminovali hlavné iracké ropné polia jadrovým materiálom, čím by ich na dlhé roky spravili nedostupnými, predpovede uvádzajú hodnoty okolo 100 USD za barel. A to je už privysoká cena aj pre USA, ak by išlo len o ropu.