Na prvý pohľad to vyzerá, že Petra Lipovského postretli v živote len samé pozitívne udalosti. Tohto rodáka z východoslovenského Sabinova prijali na prestížnu Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe len niekoľko mesiacov pred novembrovými udalosťami v roku 1989. To sa považovalo za úspech. Už koncom štúdia pracoval pre švajčiarsku farmaceutickú firmu, v ktorej pôsobí dodnes. Náhradnú vojenskú službu si odkrútil na Klinike funkčnej diagnostiky v Podunajských Biskupiciach. Mal šťastie, že natrafil, ako vraví, na otvorené hlavy, takže mohol naplno využiť svoje vysokoškolské vzdelanie. „Civilka“ bola pre neho mesiacmi zaujímavej práce. Natoľko, že tu zostal niekoľko rokov pracovať na polovičný úväzok. Tri roky bol popritom manažérom hudobnej skupiny No Name. Medzi jeho záľuby patrí cyklistika, hokej, futbal, lyžovanie. A rozhodne nie papučovo. „Viete, aká je krásna Devínska Kobyla o šiestej ráno? Vidíte okolité kopčeky a oblaky. Potom sa spustíte na bicykli dolu a idete s deťmi do školy,“ hovorí

P. Lipovský. Rodinu si založil ešte počas štúdia a je pre neho prioritou s číslom jeden.

V septembri bude mať 32 rokov.

Umenie komunikovať

Vždy robil niekoľko vecí súčasne. Pozná, akú cenu má čas. Od druhého ročníka na vysokej škole pracoval ako sanitár a neskôr ošetrovateľ na jednotkách intenzívnej starostlivosti . Spočiatku desať, neskôr dvadsať hodín týždenne. „Neraz sme z práce išli rovno na prednášky. Pre mňa to však malo nesmierny význam. Spoznal som prácu stredného zdravotníckeho personálu a zistil som, že títo ľudia preverení praxou vás môžu mnoho vecí naučiť, aj keď máte vyššie vzdelanie. Ten čas bol veľmi dobre využitý,“ zhŕňa cennú skúsenosť.

Ani prázdniny pre neho neboli obdobím sladkého leňošenia. V lete 1993 sa rozhodol zistiť, ako by sa na slovenskom trhu predávali nové EKG prístroje. Jeho prvotné skúsenosti s marketingom v praxi neboli najlepšie.

„Boli to prvé EKG prístroje, ktoré komunikovali s počítačom. V Česku ich už používali, a tak som sa ponúkol, že zistím, aký by bol záujem. Obehol som celé Slovensko, ponúkal ich na interných oddeleniach a oddeleniach intenzívnej starostlivosti. Hoci záujem by aj bol, nebola ešte pripravená pôda, všade čakali, že im niekto niečo kúpi a dá,“ spomína. Bol to ukážkový príklad, keď dobrá vec prišla v nesprávnom čase, takže sa výsledok nemohol dostaviť, aj keď tomu venoval množstvo času. Po Slovensku cestoval autobusom.

Na niečo to však bolo dobré: naučil sa komunikovať v obchodom styku, a to mu neskôr pomohlo zaujať zástupcu švajčiarskej firmy Spirig AG. Tá vznikla v roku 1948, keď jej zakladateľ Hugo Spirig zdedil po otcovi lekáreň a začal vyrábať mastičky pre okolitých lekárov. Časom sa z nej stala známa farmaceutická firma, ktorá má dnes pobočky v Škandinávii, Pobaltí, strednej Európe, ale aj v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku.

Ešte v septembri v tom istom roku začal pre firmu robiť a zakrátko predviedol priam husársky marketingový kúsok.

„V Prahe existoval jedna veľmi silná distribučná sieť, ktorá od našej firmy neobjednávala nič. Nikomu nešlo do hlavy prečo, veď produkty boli kvalitné. Podarilo sa mi vytvoriť tlak zdola, hoci to bolo náročnejšie, najmä časovo. Lekári a lekárnici dostávali množstvo informácií a vzorky, ktoré mohli vyskúšať. Chceli si produkty objednať a zistili, že ich majú rôzni mimopražskí distributéri, ale tento pražský nie. Ten nakoniec na prelome rokov 1994-1995 poslal do nášho konsignačného skladu pri Brne prvú objednávku. To bola oslava…“

Marketing ho odvtedy sprevádza dennodenne. Po skončení školy začal pracovať v Spirig Eastern, a. s., ktorá sídli v Bratislave a z ktorej sa riadia obchody v SR a ČR. Najskôr ako asistent, neskôr ako vedúci marketingu.

Úcta k času

Čas každému nadelil len 24 hodín denne.

P. Lipovský pracoval od júna 1996 na plný úväzok pre firmu a na polovičný na spomenutej klinike v Podunajských Biskupiciach. Päť rokov sa krútil v tomto kolotoči. Všetko je to o správnom zadelení času. Ráno o šiestej bol v nemocnici, do ôsmej urobil vizitu a všetko, čo bolo treba, pribehol do firmy, porobil takisto všetko, čo bolo treba, a vrátil sa do nemocnice. Dnes nevie, či by to už dokázal.

„Určitý čas môžete spávať denne štyri-päť hodín. Každý, kto nastupuje zo školy do praxe alebo na novú dráhu, musí počítať s tým, že úspech nepríde sám od seba. Veľkou nevýhodu slovenského zdravotníctva je, že nefunguje time manažment. Vedel som, že keď sestrička ráno o piatej roznáša teplomery a lieky, pacient už nebude spať, ak prídem v tomto čase a budem sa mu venovať, môžem ho o siedmej – keď prídu kolegovia – poslať na ďalšie vyšetrenia. A budem mať svoju robotu hotovú. Keď sa popoludní vrátim, mám takto zmanažovaných šesť až osem pacientov,“ hovorí. Preplnená čakáreň je podľa neho odzrkadlením zlého načasovania.

„Nedávno sme sa vo Švajčiarsku stretli s lekárom českého pôvodu, ktorý je vyhľadávaným dermatológom. Povedal nám: „U mňa pacient nesmie čakať viac ako päť minút. Aj keď by som bol aj s personálom v strese. Je to môj imidž, môj public relations. Naozaj si málo uvedomujeme, že žijeme z ľudí, ktorým poskytujeme služby.“

Podľa neho je schopnosť zvládnuť time manažment dar, ktorý treba rozvíjať. Dar od boha, aj keď sa tomu hovorí jednoducho: úcta k času. Predovšetkým k svojmu. Kto si však váži svoj čas, dokáže potom pochopiť aj toho druhého.

O popoluške dermatológii

Keď rodina vyprevádzala študenta medicíny do jedenapolmiliónovej Prahy, spolu s ním snívala o tom, že bude z neho úspešný lekár. Musel však korigovať svoje plány. „Založíte si rodinu a v tom momente sa vám zmenia priority. Vaše ideály musia ustúpiť. Aspoň v mojom prípade to tak bolo,“ tvrdí. Neznamená to však, že by bol neverný Hippokratovej prísahe a myslel len na hmotné statky. Len si nemyslel, že sa dostane k dermatológii. Tá je aj dnes v medicíne popoluškou. Pritom alergikov a ľudí s atopickou dermatitídou stále pribúda. Odborníci varujú, že v dohľadnom čase – nehovoria pritom o desaťročiach, ale o rokoch – bude mať až 50 percent populácie problémy s nejakým alergickým ochorením, prípadne s atopickým syndrómom, ktorý sa prejavuje na koži alebo respiračným ochorením.

„Mnohým negatívnym javom by sa dalo predísť správnou prevenciou. Švajčiari vyvinuli už pred desiatimi rokmi produkt obsahujúci chemický filter blokujúci UV žiarenie v lipozómovom základe, lenže žiadna poisťovňa vám takýto prípravok neuhradí. Vo svete je podobná situácia, a tak je na každom človeku, či sa rozhodne hradiť si tieto prípravky zo svojho vrecka. Štatistiky z vyspelých krajín hovoria, že zhruba 30 percent príjmov človek investuje do seba. U nás je to menej.

Človek s atopickou dermatitídou má nedostatok tukov v pokožke a pravidelné používanie premasťujúcich prípravkov, napríklad na základe syntetickej urey, znižuje používanie drahých hormonálnych mastí, čo je prínosom aj z ekonomického hľadiska. Pacient sa totiž menej dostáva do akútnej fázy,“ pripomína pozitívne dôsledky prevencie.

Starostlivosť o pokožku nie je zbytočný luxus. Ľudia však stále nemajú dostatok informácií.

Podľa P. Lipovského netreba milióny do reklamnej kampane. Aj osveta a dobrý marketing urobia svoje.