Mať deti je normálne, je to úloha i údel. Pre niektorých zmysel života, pre iných šťastie, pre ďalších príťaž. Mať deti je dnes tak ako aj v minulosti spoločensky potrebné, v súčasnej demografickej situácii na Slovensku dokonca aj žiaduce. Veď Slovákov sa rodí z roka na rok menej. Ak sa tí mladí nespamätajú, tak vymrieme po praslici i po meči, povedali by rozprávkari. Nie sú ďaleko od pravdy.

Pre mnohých sa pojem dieťa spája s naliehavými asociáciami: partnerstvo, „biologické hodiny“, bývanie, financie, opatrovateľka, zamestnanie. Pre desaťtisíce neplodných manželských párov je pojem dieťa spojený iba s frustráciou a nekonečnými otázkami: Prečo práve ja, kto mi pomôže, zvládneme tú tortúru a kto to zaplatí, budeme na to mať dostatok peňazí?

Mať dieťa je dnes väčšmi zdravotný problém ako finančný.

A v poslednom období sa podľa názorov odborníkov týka viac mužov než žien. Tridsať percent nedobrovoľnej bezdetnosti je následkom mužskej sterility. Vo všeobecnosti u mužov klesá počet spermií približne o dve percentá ročne. Je celkom možné, že o niekoľko desiatok rokov bude asistovaná reprodukcia jediným riešením pre počatie dieťaťa. Podľa slov Jozefa Válkyho, vedúceho lekára ISCARE, súkromného centra asistovanej reprodukcie, problém s počatím súvisí s civilizačnými faktormi a takto sa naň aj treba pozerať. „Až sedemdesiat percent žien má po 28. roku choroby vnútorných rodidiel a spermogramy u 20- až 30-ročných mužov sú horšie ako u 40-ročných. Ak bude tento vývoj pokračovať, tak sa bude v budúcnosti oplodňovať už len cez skúmavky,“ hovorí J. Války.

Diagnóza neplodnosť má na Slovensku označenie N 97 a je to choroba.

Každý partnerský pár, ktorý nie je schopný počať dieťa napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka sa považuje podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za neplodný. Neplodnosť je v súčasnosti problémom desiatich percent manželských párov na celom svete. Podľa údajov WHO je dnes neplodných približne sedemdesiat miliónov manželských párov. Ak si prenesieme svetové štatistiky na naše pomery, na Slovensku sa tento problém týka približne 55-tisíc mužov a žien. Nehľadiac na to, či žijú v manželskom zväzku alebo nie, je to dostatočný dôvod, aby sme sa zamysleli nad tým, či im naša spoločnosť poskytuje dostatok možností a príležitostí na to, aby sa mohli slobodne a na základe dostupných metód rozhodnúť pre život dieťaťa.

Urobím čokoľvek, zaplatím čokoľvek

Každý piaty pár na Slovensku má problém s počatím dieťaťa. Počet obyvateľstva na Slovensku rapídne klesá, samozrejme, nielen pre tento problém. Do roku 1999 sa v SR narodilo približne stotisíc detí. V roku 2002 to bolo už len päťdesiattisíc. Príčiny skúmajú a pomenúvajú demografi. Vo všeobecnosti sú mnohým jasné: súvisia nielen s vyspelosťou spoločnosti – čím vyšší životný štandard, tým menej detí – ale aj s možnosťami občanov „dovoliť si vychovávať ďalšie“. Žije medzi nami veľa tých, ktorí si to finančne môžu dovoliť, sú ochotní uskromniť sa, zľaviť z vlastných nárokov, zaplatiť akúkoľvek „cenu“ za nový život. Cena je rôzna. Uvedomuje si ju len ten, komu nie je biologicky dané mať vlastné dieťa.

Riešenia sa ponúkajú rôzne – od adopcie až po dieťa zo skúmavky. Súčasná spoločnosť a vedecko-technické a medicínske vymoženosti majú na tieto problémy odpoveď –

jednoduchú a účinnú. Takže, v čom je vlastne problém? Nuž jeden je napríklad v dostupnosti a druhý v akceptácii moderných metód pri liečbe neplodnosti, ktoré sú na svete známe a využívané už niekoľko desaťročí. Najviac sa síce diskutuje o „in vitro fertilizácii“ (IVF) – čiže o mimotelovom oplodnení, avšak to je len jedna z metód, ktoré sa využívajú pri asistovanej reprodukcii.

Dieťa zo skúmavky

Prvé dieťa zo skúmavky uzrelo svetlo sveta v roku 1978 v Anglicku. Od toho roku sa o umelom oplodnení a všetkých technikách a metódach, ktoré sú s touto metódou a samotným zákrokom súvisia, vedú diskusie tak či onak sfarbené, a to najmä v dôsledku nevedomosti.

„Neplodnosť je choroba a jej liečba nie je žiaden luxus,“ tvrdí J. Války. Privátne centrum ISCARE nedávno oslavovalo svoje tretie výročie a na slávnosti sa zúčastnilo niekoľko desiatok dnes už šťastných manželských párov. ISCARE a jeho lekársky a sesterský tím prispel od roku 1999 na Slovensku k narodeniu 350 detí pomocou IVF, čo je v preklade najefektívnejší a bezpečný spôsob liečby aj najťažších foriem neplodnosti. ISCARE má na Slovensku najlepšie výsledky v asistovanej reprodukcii, úspešnosť otehotnenia pacientiek po prvom cykle liečby je 34 percent a po opakovaní prekračuje hranicu 50 percent. Dnes je táto metóda rutinným zákrokom. Minulé storočie sa skončilo a v súčasnosti žije na celom svete celá jedna generácia detí zo skúmavky, je ich vyše milióna.

Kým do roku 1999 sme sa na Slovensku tejto metóde vôbec nevenovali, dnes lekári pomáhajú neplodným párom v štyroch centrách asistovanej reprodukcie. Dokážu štatisticky pomôcť jednej štvrtine dvojíc, ktoré sa odhodlajú k návšteve centier. „Za desať rokov sme v metodike asistovanej reprodukcie na Slovensku dobehli svet a v niektorých metódach máme väčšie úspechy ako v susednom Česku,“ hovorí Miroslav Herman z košického súkromného centra. „Nie je to metóda drahá, v porovnaní s inými výkonmi je oveľa lacnejšia, jej cieľom je prekonať technickú prekážku, ktorá bráni oplodneniu,“ dodáva M. Herman. Podľa údajov, ktoré odzneli v Prahe na konferencii Neplodnosť v 3. tisícročí, náklady na jedno živonarodené dieťa vrátane kompletnej prenatálnej starostlivosti a pôrodu predstavuje 9 500 eur a na záchranu ľudského života sa zväčša vynaloží milión eur. Počet výkonov asistovanej reprodukcie rastie v európskych krajinách o desať až sedemnásť percent ročne.

Konkurencia centier

Tri štátne centrá humánnej reprodukcie vznikli až potom, keď už fungovali dve súkromné centrá asistovanej reprodukcie v Bratislave a Košiciach. To je neklamný znak toho, že spoločnosti, ktorá je ochotná z daní a odvodov do zdravotných poisťovní investovať niekoľko desiatok miliónov korún na vznik centier, záleží na tom, aby občania mali dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Vedúci lekári zo štátnych centier neradi dokumentujú výsledky, iste preto, že zatiaľ sa so súkromnými zariadeniami nemôžu porovnávať v počte narodených detí. Niektoré štátne zariadenia fungujú ešte krátko na to, aby porovnávanie mohlo byť úplne spravodlivé.

Nespravodlivé však z pohľadu pacientov je, že pacientky v súkromných centrách si musia platiť za lieky, ktoré stimulujú rast vajíčok – ide o niekoľko desiatok tisíc korún mesačne – a pacientky v štátnych centrách tieto lieky dostanú bezplatne. Takisto vyšetrenia spermií sú v štátnych zaradeniach zadarmo, v súkromných sa za ne platí. Aj v predpisovaní liekov sa vyskytujú anomálie medzi súkromnými a štátnymi zariadeniami, ktoré by sa mali riešiť a zosúladiť.

Každý rok navštívi všetky centrá spolu približne tritisíc párov. V roku 2001 bolo na Slovensku uskutočnených iba 1 210 cyklov, z čoho bolo 257 evidovaných gravidít. Cykly sú výkony asistovanej reprodukcie. Zo zákonného zdravotného poistenia sa uhrádzajú maximálne tri cykly, cena komplexného cyklu s prenosom embryí je určená na 26-tisíc korún. Po troch cykloch zväčša otehotnie tretina pacientiek. Čiže ročne by sa na Slovenku mohlo narodiť 450 detí, ak by sa efektívne využívali „kapacity“ všetkých centier.

Na porovnanie, v Českej republike existuje osemnásť centier asistovanej reprodukcie a v roku 2001 vykonali deväťtisíc cyklov.

Umelé oplodnenie sa v Česku aj na Slovensku hradí zo solidárneho poistného balíka. V pripravovanej novele zákona o zdravotnom poistení sa liečba neplodnosti vylučuje zo solidárneho balíka. Tento fakt naštartoval spoločenskú diskusiu o potrebe liečby neplodnosti.

Ekonomické a štatistické fakty

Umelé oplodnenie dnes na Slovensku stojí približne jedno promile z rozpočtu zdravotníctva, čo je zanedbateľná položka.

V krajinách Európskej únie sa po asistovanej reprodukcii rodí päť percent detí, na Slovensku je to iba 0,3 percenta detí.

Potrebný objem financií na asistovanú reprodukciu vypočítali zástupcovia Aliancie pre plnohodnotné rodiny na 30 mil. Sk ročne, pričom sa ráta so spoluúčasťou pacienta. V súčasnosti sú vo všetkých centrách poradovníky, na riešenie neplodnosti čakajú stovky žien. Centrum ISCARE už v máji tohto roka vyčerpalo celoročný limit pre klientky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v súčasnosti má v poradovníku 380 žien na zákrok, čo predstavuje okolo dva roky čakania.

Liečba neplodného páru, kým príde do centra, stojí omnoho viac ako výkon asistovanej reprodukcie. Tradičné liečebné metódy predstavujú 300-tisíc korún a sú bez záruky úspechu. V centrách odborníci nestrácajú čas, liečia cielene, vhodnými metódami. Podľa názoru Ladislava Maršíka, predsedu sekcie asistovanej reprodukcie pri Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, sa liečba sterility má presunúť iba na centrá humánnej reprodukcie, čím sa ušetrí oveľa viac finančných prostriedkov, ako by stála liečba všetkých párov. Najväčším problémom mnohých neplodných párov na Slovensku je najmä časové hľadisko. Navštívia centrum asistovanej reprodukcie neskoro, pričom udávajú, že problém sterility riešia už desať rokov.

Názory na riešenie

Zuzana Martináková, podpredsedníčka Národnej rady SR: „Mám tri deti, keby som ich nemala, urobila by som všetko pre to, aby som ich mala. Je dôležité mať v spoločnosti dobre fungujúce a prosperujúce firmy, ešte dôležitejšie je však mať ich komu odovzdať. Liečbe sterility treba na Slovensku dodať jasné pravidlá. Na tom budem trvať a k tomu sa zaväzujem.“

Marta Aibeková, podpredsedníčka HZD: „Je amorálne vyňať platby za asistovanú reprodukciu zo solidárneho balíka, ak z neho platíme za liečbu alkoholikov a narkomanov.“

František Valášek, vedúci revízny lekár Všeobecnej zdravotnej poisťovne: „Nevyhnutne musíme koordinovať výkony a predpisovanie liekov. Ak sa zavedú preskripčné a indikačné obmedzenia na lieky stimulujúce rast vajíčok, ušetríme toľko financií, že môžeme plne financovať všetky centrá. Zdravotné poisťovne by mali mať právo výberu centra, v ktorých sa budú liečiť ich pacientky. Nám ide predovšetkým o efektívne financovanie, a to by sa aj malo riešiť v prvom rade.“

Čo spôsobuje neplodnosť?

(podľa prieskumu vo Veľkej Británii z roku 1977)

* v jednom prípade z troch odcudzenie a narušenie vzájomného vzťahu,

* v jednom prípade z piatich samovražedné sklony,

* v jednom prípade z troch pacienti nepochopili lekárske zdôvodnenie svojej alebo partnerovej neplodnosti,

* sedemdesiatjeden percent pacientov by ocenilo rady psychológa, ktorý by im pomohol vyrovnať sa s negatívnymi zážitkami.