Snaha zabrániť privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu je stará. Nositelia myšlienky o záchrane strategického podniku nezmenili ani taktiku, ani slovník. Vystačia s demagógiou. Darí sa im.

„Peniaze, ktoré by sa mali získať z privatizácie rodinného striebra, nebudú podľa všetkého efektívne využité. Podstatná časť pôjde na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu, čo považujeme za ekonomickú samovraždu,“ povedal pred zhruba dvoma rokmi Róbert Fico, predseda strany Smer. Nič lepšie by sa nemohlo stať, keby sa peniazmi za predaj napodobnenín úspešných podnikov splatili staré dlhy vo verejných financiách.

Časť analytikov podozrieva Róberta Fica zo zámeru udržať privatizáciu na uzde, aby z nej mohol politicky profitovať sám. V tejto súvislosti sa cituje veľavravná veta :“Strategické podniky ponechajme ako absolútne nevyhnutnú rezervu v prípade, že by sa niečo stalo.“

V tomto zmysle je „logický“ návrh ústavného zákona, podľa ktorého by o privatizácii rozhodoval parlament. Návrh bol dvakrát neúspešný. Príčiny môžu byť dve. Alebo si poslanci uvedomili, že normou by zaradili Slovensko medzi unikáty kde parlament prevezme výkonnú moc. Vláda by sa dostala do úlohy poradného orgánu, ktorý bude pripravovať podklady pre rozhodovanie poslancov. Alebo si poslanci uvedomili prednosti stavu, keď nemusia niesť za rozhodnutia zodpovednosť.

O ničom inom nie je ani návrh SDĽ ponúknuť investorovi len 24 percentný balík akcií a zvyšné akcie do 49 percent previesť na Sociálnu poisťovňu na financovanie systému dôchodkového zabezpečenia. Na urýchlenie privatizácie má nápad účinok podobný piesku v súkolí. SDĽ vraj vychádza najmä z predpokladu, že v najbližších rokoch bude problematické uhrádzať dôchodky pre súčasnú generáciu pracujúcich. Ale veď je to jednoduché. Stačí použiť tú časť plynární, ktorá štátu ostane, čo je presne 51 percent, teda viac ako potrebuje.

Zmena pravidiel počas rozbehnutej súťaže znamená jej ohrozenie. Výsledkom bude

neprivatizácia, teda splnenie sna milovníkov štátu ako prostriedku. „Strategické podniky ponechajme ako absolútne nevyhnutnú rezervu v prípade, že by sa niečo stalo.“ Niečo! Čo? Napríklad naplnenie ambícií vládnuť? Slovensko zažilo už aj iné živelné pohromy.